Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
Ruskove liberálne hodnoty: súkromný majetok
"The system of private property is the most important guaranty of freedom, not only for those who own property, but scarcely less for those who do not."
Friedrich August von Hayek
V novinách som si prečítal jeden z argumentov ANO, prečo jej poslanci nepodporili návrh zákona o reštitúciách. Podľa slov Pavla Ruska ho ANO nepodporila aj preto, lebo jej predstavitelia si myslia, že najprv malo dôjsť k súpisu cirkevného majetku, až potom k reštitúciám.
Chápem to správne, že reštitúcia je zákonný spôsob navrátenia ukradnutého majetku? A chápem správne, že Rusko podmieňuje podporu návratu ukradnutého majetku poznaním stavu súčasného majetku? Bez ohľadu na to, čo by taký súpis majetku vyjavil je snáď jasné, že ukradnutý majetok, zostáva ukradnutým.
Haló. Dobrý deň, pán Rusko! To ste v ANO vo svojej arogancii a urazenosti zašli až tak ďaleko, že zneužívate moc, ktorú vám ľudia dali a vydierate v otázke, ktorá by pre každého liberála mala byť posvätnou: nedotknuteľnosť majetku?
Masturbácia a ryžový papier
Chodiť po ryžovom papieri je náročné. Dokáže to len skúsený šaolin.
Pred časom som v televízii pozeral seriál Kung fu: Legenda pokračuje. Popri bežnej akčnej zápletke je v ňom ukázaný aj človek, ktorý musí na svojej ceste k dokonalosti zdolávať v prvom rade seba samého. Spomedzi všetkých si najlepšie pamätám scénu s ryžovým papierom, po ktorom mal šaolin prejsť. Bola to jedna z mnohých skúšok a jej náročnosť spočívala v tom, že papier bol veľmi jemný, a preto ho poškodilo aj nepatrné pootočenie chodidla. Bez tvrdého tréningu zameraného na pochopenie svojho tela a jeho ovládania skúšku nie je možné zvládnuť.
Iste aj mnohých z Vás zaujal tento seriál a spoločne sme sa nadchýnali nad pevnou vôľou odvážnych šaolinov – nad ideálmi harmónie, poznania seba samého a svojho konania, harmónie tela a ducha. To bolo dávno, medzitým sme vyrástli, zistili sme, že získať čierny opasok z karate je náročné, začali sme študovať na VŠ, oženili sme sa, našli sme si prácu a... pre mnohých z nás ideály zostali v seriáli z puberty. Nie, nikoho neobviňujem z toho, že sa stal bezcharakternou sviňou, ale ruku na srdce - kde je to odhodlanie meniť svet, správať sa vždy ako Old Shatterhand a Winetou, biednym pomáhať, seba zoceľovať? Fajčíme, nie však fajky mieru...
No a takto si žijeme, zbožňujeme články Petra Moskaľa, ktoré sa v nás snažia (okrem iného) nájsť dobro minulosti aj súčasnosti, no a... diskutujeme. Napríklad o takej masturbácii.
Masturbácia? Áno, pamätám si, ako som s ABC otvoreným na stránke s rubrikou Bibi radí dobehol za mamou a spýtal som sa jej: „Mami, a čo je to tá onania?“ Bol som pripravený na všetko, po tom, čo som asi ako 8 ročný zistil, že maminka sa pred ockom predsa len musela vyzliecť, aj keď som rok pred tým svätosväte tvrdil kamarátovi opak v zdravom rozhorčení z vyzlečených žien na erotických obrázkoch, ktoré mali v tom čase martinskí vodiči polepené v autobusoch. Nepamätám si presnú odpoveď mojej múdrej mamy, ale isto mi popri suchej definícii pojmu onania odovzdala aj jej názor formovaný jej vierou.
A ten sa mi páčil a páči sa mi dodnes a nielen to, súhlasím s ním. Verím, že ľudská sexualita má svoj zmysel a poslanie. Jej poslaním je doslova prilepiť k sebe dvoch ľudí, ktorí sa milujú a umožniť veľmi príjemným spôsobom pokračovať v existencii ľudstva. Zmysel teda vidím v zjednocovaní sa. Preto nesúhlasím s postojmi Tomáša Abaffyho, ktorý vo svojom článku „Masturbujem. Často a rád“ vykresľuje sexualitu len ako potrebu a v tomto duchu prezentuje svoj pohľad na masturbáciu.
Z diskusie pod jeho článkom vyplýva, že väčšina diskutujúcich súhlasí s jeho zvieracím poňatím sexuality v zmysle, keď potrebujem močiť, močím, keď sa potrebujem vysemeniť, onanujem. A to už nevravím o tom, že Tomáš sa okrem prezentovania vlastného názoru uchyľuje k arogantnému urážaniu kresťanov, ľudí s iným pohľadom na vec, cirkvi a že vlastný názor stavia do roviny absolútnej pravdy. Táto forma len dokresľuje drsnosť obrazu sexuality ako nám ju prezentuje Tomáš. Ja, mne, mi...
Tomáš, skús na chvíľu odložiť predsudky voči cirkvi a predstav si ju ako televízny seriál. Popri bežnej akčnej zápletke je v ňom ukázaný aj človek, ktorý musí na svojej ceste k dokonalosti zdolávať v prvom rade seba samého. Predstav si scénu s ryžovým papierom, po ktorom chce človek prejsť. Je to jedna z mnohých skúšok a jej náročnosť spočíva v tom, že papier je veľmi jemný, a preto ho poškodí aj nepatrné pootočenie chodidla. Bez tvrdého tréningu zameraného na pochopenie svojho tela a jeho ovládania skúšku nie je možné zvládnuť.
Už veľakrát som ten papier roztrhal a ešte veľakrát ho roztrhám, ale vždy znovu sa budem snažiť po ňom prejsť bez ujmy.PS: Tomáš, všetko najlepšie k meninám. ;-)
Nikdy nebudem veriť v Boha...
Nikdy nebudem veriť v Boha, ktorý by nestál o človeka a nemal by v ňom zaľúbenie,
v Boha, ktorý by si prial, aby som sa ho bál, a ktorý by číhal na človeka, len aby ho nachytal pri hriechu,
v Boha, ktorý by vyžadoval, aby sme každú skúšku zložili iba na výbornú,
v Boha, ktorý by hrozbou ohňa trestal každú ľudskú radosť,
v Boha, neschopného pochopiť, že deti sa niekedy zatúlajú, a že zabúdajú,
v Boha, ktorý by neponúkal nové stretnutia tomu, kto ho opustil,
v Boha, ktorý by nemal pre každého človeka zvláštne, osobné a len jemu určené slovo,
v Boha, ktorý by prekážal človeku v raste, v premene seba a sveta,
v Boha, ktorý by bol nepriateľský k hmote,
v Boha, ktorý by bol nepriateľský k sexualite,
v Boha, ktorý by nebol láska a nedokázal by premeniť v lásku všetko, čoho sa dotkne,
v Boha, ktorý by navždy zničil telo, namiesto toho aby ho vzkriesil,
v Boha, ktorý by sa staral o duše a nie o ľudí,
v Boha, ktorého by sa nemuseli báť bohatí, pred ktorých dverami je bieda a hlad,
v Boha, ktorý by sa tešil z bolesti,
v Boha ľudi, ktorí si myslia, že milujú Boha, keď nemilujú ľudí vo svojom okolí,
v Boha ľudi, ktorí chodia do kostola a pritom neprestávajú klamať, kradnúť, podvádzať a donášať,
v Boha tých, ktorí si nikdy nezašpinia ruky a nič neriskujú,
v Boha, ktorý by v mene nádeje na večný život bránol úsiliu o pretvorenie sveta,
v Boha kazateľov, ktorí majú hotovú odpoveď na každú otázku,
v Boha, ktorý by bol monopolom len jednej cirkvi, rasy, či kultúry,
v Boha, ktorý by nebol prítomný všade, kde sa ľudia milujú,
v Boha, ktorého by bolo možné stretnúť len v kostole,
v Boha - naivného starčeka, ktorého je možné zneužívať podľa ľubovôle,
v Boha, ktorého by mohli pochopiť len múdri a zrelí ľudia,
v Boha bez tajomstva,
v Boha, v ktorého by som nemohol dúfať proti všetkej nádeji...
Maximos IV, kardinál a gréckokatolícky patriarcha antiochijský
Preč od civilizácie
Minulý rok v lete som na dva týždne odišiel z civilizácie. Vypol som mobil, prestal som používať elektriku, teplú vodu, splachovací záchod. Izbu s posteľou som vymenil za baštu stredovekej pevnosti a spacák. Ťažká romantika.
Čo ma k tomu viedlo? Za všetkým hľadaj ženu. Nie, nebola to protestná reakcia odmietnutého nápadníka. Práve naopak. Priateľka ma nahovorila na to, aby sme strávili romantické chvíle mimo veľkomesta. Stanovačky a rôzne tábory som mal vždy rád, a tak sme sa spoločne prihlásili ako dobrovoľníci pri záchrane historickej pamiatky – kláštornej pevnosti Bzovík z 12. storočia.
Kláštorná pevnosť Bzovík je svojou architektúrou a polohou ojedinelým kultúrno-historickým skvostom na území Slovenska. Nádvorie je obkolesené vysokými kamennými hradbami, ktoré sú v rohoch spojené baštami. Okolo celého objektu je vyschnutá vodná priekopa. Do pevnosti sa vstupuje cez bránu, ku ktorej vedie drevený most ponad priekopu. Zaujímavosťou je, že pevnosť sa nachádza v centre dedinky Bzovík.
Ešte na začiatku 20. storočia bola pevnosť v zachovalom stave. Na nádvorí stál kostol s vysokou vežou a rôzne iné budovy. Po druhej svetovej vojne však bola väčšina vnútorných budov rozobraná na kameň, ktorý sa použil na stavbu ciest a domov v okolí. Je to večná škoda. Do konca 20. storočia pevnosť chátrala. Zrealizovali sa nejaké rekonštrukčné práce, ale naliatie betónu a prebudovenie jednej z bášt na byt so zárubňovými dverami nepovažujem za šťastné kroky. V súčasnosti pevnosť leží ladom aj keď má v sebe potenciál veľkej turistickej atrakcie. Jednoducho nie sú peniaze.
Tie dva týždne sme sa pod odborným vedením snažili spomaľovať zub času. Tábor bol nultým ročníkom projektu zameraného na záchranu kláštornej pevnosti. Minulý rok sa nám podarilo vyčistiť celý areál od náletovej zelene, a tak sme vytvorili podmienky pre ďalšie práce, ktoré začnú tento rok v lete. V spolupráci s archeológmi a pamiatkármi sa chystáme konzervovať ruiny múrikov a budov a postupne skultúrňovať celý objekt.
Ako som písal na začiatku, dva týždne som žil mimo civilizácie. A môžem Vám povedať, že to pre mňa bol veľký psychický relax. Úžasní ľudia, s ktorými som sa nasmial ako už dávno nie, čerstvé kravské mlieko každé ráno, svietenie petrolejkami a fakľami, posedenia pri táboráku, vedomie zmysluplnej práce a mnoho iných vecí zaručuje, že sa už neviem dočkať leta, keď znovu vypnem mobil a odídem z civilizácie.
Ak máte záujem pozrite sa na stránku projektu záchrany kláštornej pevnosti Bzovík.
Ako som učil veľmi talentovanú spolublogerku formátovať
Veľmi rád čítam príspevky Marianny "Maryše" Varjanovovej. Majú vtip, pointu a svoje posolstvo. Navyše sú mi sympatické tým, že z jej rozprávania o práci (šéfuje stredisku Makovica) srší snaha niečo činiť a nesedieť len tak na zadku a nadávať. Jedna vec ma však na jej príspevkoch rušila. A tou bolo nesprávne formátovanie a rôzne menšie typografické chyby. Po prečítaní jej (zatiaľ) posledného príspevku o (ne)koncepcii rozvoja cestovného ruchu v SR som jej navrhol, že ju naučím základné pravidlá HTML. A keď už som sa natrápil s ňou ;-) prečo sa nepodeliť aj s ostatnými, všakže?
Najprv teda krátka omáčka o HTML pre nezasvätených. Prvé a veľmi doležité pravidlo je, že HTML nie je žiadny bubák pod posteľou, ktorý Vás zje, keď sa na neho pozriete. Určite má každý skúsenosť s buzerovaním. Buzeruje nás šéf, sprievodca vo vlaku, predavačka, susedka zhora,... HTML umožňuje vrátiť úder a byť buzerantom (od slova buzerovať, nie označenie homosexuála) každému z nás. Pomocou HTML totiž buzerujeme internetový prehliadač a nútime ho, aby robil to čo chceme. "Zobraz linku!", "Ukáž obrázok!", "Vytvor nový odstavec!" - to sú niektoré z pokynov, ktoré prehliadače počúvajú každý deň. Je na tomto niečo tažké? Nie je! Tak žiadne výhovorky a hor sa buzerovať prehliadače (a prípadne aj čitateľov) cez naše weblogy.
Je jasné, že internetový prehliadač nerozumie bežnej ľudskej reči. Rozumie však jazyku HTML. Tento jazyk každý z Vás dokáže začať používať aj bez toho, aby ste museli ísť robiť au-pair do krajiny, kde sa ním rozpráva. Na začiatok nám stačí toto jednoduché pravidlo:
Prehliadač je hlúpy. Čo mu prikážem, to urobí. Stačí, že poviem odkiaľ má začať a kde má skončiť.
Praktické príklady:
Prehliadač, buď taký láskavý a zobraz od písmena B po písmeno D podčiarknuté písmo.
ABCDEFGJazyk HTML sa skladá s jednoduchých slov (nazývaných značky), ktorými určujeme, čo má prehliadač vykonať. Tieto príkazy vkladáme do napíseného textu, a tak ovplyvňujeme spôsob, akým bude zobrazený.
Ukážka rôzneho spôsobu zobrazenia jedného textu:
Mama kúpila kilo kyslej kapusty.
Mama kúpila kilo kyslej kapusty.
Mama kúpila kilo kyslej kapusty.Mama kúpila kilo kyslej kapusty.
- Mama kúpila kilo kyslej kapusty.
Keď píšete svoj príspevok napríklad vo Worde a používate rôzne štýly písma, odrážky, odstavce, a pod. Word vkladá do textu HTML značky automaticky. Rovnako to robia aj iné programy, pomocou ktorých je možné písať texty a vytvárať stránky. Problém je v tom, že toto automatické vkladanie nie je dokonalé (je priam zlé), čo spôsobuje častokrát rôzne problémy. Prvý a najdôležitejší je ten, že takto vytvorený príspevok môže byť niekoľkonásobne väčší ako samotný text. Ďalším nezanedbateľným rizikom je, že v prípade chybného zobrazovania neviete (alebo je to tažké) určiť, čo spôsobuje chybu. Ešte ste napríklad nikdy neriešili dilemu, prečo je tam jeden prázdny riadok navyše? Je teda výhodné poznať niekoľko základných HTML značiek. Ste sami sebe pánmi, viete presne identifikovať problémy a do profesných životopisov si môžete napísať, že ovládate základy HTML.
Poďme si teda prebrať tých niekoľko HTML značiek. Po krátkej omáčke vždy nasleduje príklad, z ktorého by malo byť všetko jasné.
Značky v HTML majú takýto tvar: <NAZOV> Ak prehliadač nájde takúto značku v texte, tak vie, že chceme, aby niečo vykonal. Toto vykonáva dokým nenatrafí na rovnakú značku, avšak so znakom konca </NAZOV>.
Nový riadok
Text, ktorého šírka je dlhšia ako riadok sa automaticky zalomí a pokračuje na ďalšom riadku. Niekedy však potrebujeme pokračovať v texte na novom riadku a nechceme čakať až na koniec pôvodného. V takom prípade potrebujeme prehliadaču pomocou HTML povedať, aby text zalomil a zvyšný text začal zobrazovať v novom riadku.
Značka:
<br />
Príklad:
Tento text je zalomený tu<br /> a toto je už na novom riadku.
Tento text je zalomený tuTáto značka má jednu zvláštnosť a tou je, že priamo obsahuje aj jej ukončenie. Vyplýva to z bodového charakteru danej operácie zalomenia. Inými slovami povedané zalomenie sa deje na jednom mieste a preto nemá význam definovať nejaký jeho začiatok a koniec.
a toto je už na novom riadku.
Odstavec
V škole nás učili, že je vhodné členiť texty na odstavce. Myšlienky sú logicky člené a lepšie sa to číta. Pri písaní textu v textovom editore (napríklad Word) vytvárame odstavce jednoducho tak, že dvakrát stlačíme ENTER, čím nám vnikne jeden voľný riadok. Toto nás môže zvádzať k tomu, aby sme v HTML na vytvorenie odstavca dvakrát použili značku pre nový riadok (<br />). Takýto postup nie je správny práve preto, že odstavec združuje logický podcelok textu. V HTML preto existuje značka, ktorá text "obalí", a tak prehliadaču povie, že text je logickým celkom - odstavcom.
Značka:
<p></p>
Príklad:
<p>Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov? Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok,</p>
<p>z pŕs sajúci mu i dnes žitia mok, krvižíznivec s večnou záhou žhavou? Ech, sebectvo! to! - a niet, nad ohavou tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.</p>
Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov? Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok,
z pŕs sajúci mu i dnes žitia mok, krvižíznivec s večnou záhou žhavou? Ech, sebectvo! to! - a niet, nad ohavou tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.
Tučné písmo
Tučné písmo je tučné písmo, čo k tomu dodať? Snáď len malú poznámku, že by malo byť používané s mierou, keďže podstatné nie je to, že je tučné, ale to, že má niečo zdôrazňovať.
Značka:
<strong></strong>
Príklad:
Kto zapríčinil <strong>tento úpadok,</strong> zosurovenie, zdivočenie mravov?
Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov?
Šikmé písmo - kurzíva
O kurzíve platí to isté, čo pre tučné písmo. To znamená, že by sa mala používať s mierou a v opodstatnených prípadoch.
Značka:
<em></em>
Príklad:
Kto zapríčinil <em>tento úpadok,</em> zosurovenie, zdivočenie mravov?
Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov?
Podčiarknuté a prečiarknuté písmo
Podčiarknutie textu je podobne ako tučné písmo a kurzíva spôsob na zdôraznenie istej časti textu. Neodporúča sa používať, keďže podčiarknuté by mali byť linky. Prečiarknuté písmo na blogu slúži na označenie neaktuálneho (chybného) textu. Ako zvýraznenie sa nepoužíva.
Značka:
<u></u> <del></del>
Príklad:
Kto zapríčinil <del>tento padák</del> <u>tento úpadok</u>, zosurovenie, zdivočenie mravov?
Kto zapríčiniltento padáktento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov?
Linka
Linka slúži na vytvorenie odkazu na inú stránku. Značka HTML reprezentujúca linku má jeden rozdiel oproti doteraz popísaným HTML značkám. Linka v sebe nesie informáciu o tom, na ktorú stránku ma prehliadač prejsť po kliknutí na odkaz ňou definovaný. Táto informácia musí byť niekde zaznamenaná, ale pritom sa nezobrazuje. Na to slúži takzvaný atribút href, ktorý obsahuje adresu odkazovanej stránky.
Značka:
<a href="adresa stránky"></a>
Príklad:
V tejto vete sa nachádza odkaz na <a href="http://www.sme.sk/">stránku SME</a>.
V tejto vete sa nachádza odkaz na stránku SME.
Teraz, keď už viete niečo o HTML značkách, jedno upozornenie: Je potrebné dávať si pozor na to, aby sa jednotlivé značky navzájom "nekrížili". To znamená, že ak chcete napríklad vytvoriť dva odstavce tak, že posledné slovo v prvom bude tučné a prvé slovo v druhom odstavci bude tiež tučné, musíte to spraviť takto:
<p>Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov? Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou vbŕsť do bahna? Ký upír to a <strong>mlok</strong>,</p>
<p><strong>z pŕs</strong> sajúci mu i dnes žitia mok, krvižíznivec s večnou záhou žhavou? Ech, sebectvo! to! - a niet, nad ohavou tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.</p>
Niekomu by sa mohlo zdať, že je zbytočné uzatvárať značku strong, keď hneď na ďalšom slove ju znovu použijem. To by však bola chyba, pretože všetky HTML značky v texte vytvárajú jeho logickú a hierarchickú štruktúru. To znamená, že každá značka musí byť celá vnorená (čiže ak je definovaný začiatok, musí byť definovaný aj koniec) do neuzavretej značky, ktorá je zadefinovaná nad ňou.
Milé spolublogerky, milí spolublogeri, som presvedčený, že každý z Vás sa dokáže naučiť týchto pár značiek. Potom stačí pri editovaní článkov použiť editor "Priamo HTML". V takto upravenom článku máte prehľad a dokážete ho aj lepšie a detailnejšie formátovať.
Plánujem ešte popísať značky na vytváranie odrážkových a číselných zoznamov a rôzne finty, ktoré pomocou vizuálneho editora nie je možné uskutočniť.