Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
No nekúp to!
Dnes ráno mi na dvere izby zaklopal chlapík, ktorý mi chcel predať kupóny na pizzu za 1 Sk.
"Máte radi pizzu?", začal rozhovor žoviálny chlapík. "Mám." "No tak mám pre Vás ÚŽASNÚ PONUKU. Kúpte si za 200 Sk týchto dvanásť kupónov a pri objednaní pizze dostanete za 1 Sk ešte jednu."
Zobral som si do ruky leták s cenami. Pizze stáli v priemere okolo 140 Sk, čiže pomerne slušná cena, aj keď o niečo viac ako som zvyknutý zo svojej obľúbenej pizzérie La Mamma.
Po cenách za pizze ma zaujali ceny za dovoz. Líšili sa pre rôzne časti Bratislavy - do Mlynskej doliny ich vozia za 100 Sk. K tomu si ešte účtujú 10 Sk za krabicu. "Všetko ostatné je zadarmo", oznámil mi leták.
Začal som rátať. Ak si dám doviesť dve pizze, tak ma to bude stáť 100 Sk (dovoz) + 20 Sk (dve krabice) + 1 Sk za druhú pizzu + 17 Sk za kupón (200 / 12) + cena za objednanú pizzu. Z toho mi vychádza, že zaplatím 138 Sk + cenu za objednanú pizzu. No a teraz pointa: Ak si objednám pizzu lacnejšiu ako 138 Sk, tak na tom prerobím, ak drahšiu, tak ušetrím pár korún.
"Hm, a platia tieto kupóny aj priamo v pizzérii?", pýtam sa chlapíka. "No, zatiaľ nie je otvorená a je to len jedna kuchyňa. Plánuje sa otvoriť niekedy v máji." "A dokedy platia tieto kupóny?" "Do mája." "Aha, tak ďakujem, dovidenia."
PS: Jedna dobrá rada pre všetky nádejné marketingové plány: Mlynská dolina je v inom časovom pásme. Vyrušiť niekoho zo spánku pred 12:00 a navyše v sobotu sa stretne s negatívnou reakciou, aj keby ste ponúkali zadarmo tri sudy piva. Navyše, vyrušiť s niečim nepoužiteľným znamená, že pizzeria Dodo je u mňa na čiernej listine - a to ešte ani neexistuje.
Odpočinutie večné daj mu Pane
Naša...
...alebo rozhovor s priateľkou pri veľkonočnej kapustnici.
- Hm, ta kapustnica je dobrá. Čo vravíš?
- Hm.
- Ktorá Ti viac chutí?
- Naša.
- Aj mne naša. Pekné, že sa tak zhodneme.
- A naša bude aka?
- Ako naša?
- Alebo ako naša!
Prečo ŠTB straší aj dnes?
Karel Ilja Dvořák na svojom blogu opisuje príbeh svojho priateľa, ktorý je uvedený v spisoch ŠTB ako agent a pritom ním v skutočnosti nebol. V nadpise kladie otázku, či veríme zoznamom ÚPN. Moja odpoveď je áno aj nie. Táto otázka je totiž dvojzmyselná, pretože zasahuje do dvoch rovín problematiky.
Rovina A
Prvou rovinou je historická hodnovernosť dokumentov ŠTB. Sú dokumenty, ktoré ÚPN zverejňuje naozaj 15 a viac rokov staré a pochádzajú všetky z dielne ŠTB? Nemám dôvod predpokladať, že ÚPN chce manipulovať s históriou a preto moja odpoveď na tieto otázky je áno. V tomto kontexte na otázku K. I. Dvořáka odpovedám tiež áno a dodávam, že verím, že ÚPN verne rekonštruuje dobové dokumenty - kus histórie. Je to záslužná a potrebná práca.
Rovina B
Druhou rovinou je obsahová hodnovernosť dokumentov ŠTB. Sú v dokumentoch úmyselné, či neúmyselné chyby? Je možné, že ŠTB straší slušných občanov SR ešte aj 15 rokov po svojej inštitucionálnej smrti? Áno, je to možné. Medzi tisíckami ľudí, ktorí sa ocitli v spisoch sa určite nachádzajú aj omyly, či účelové manipulácie s cieľom škodiť. Takéto prípady je takmer nemožné zistiť, a tak sú bohužiaľ aj nevinní ľudia označení za zloduchov. V tomto kontexte teda na otázku K. I. Dvořáka odpovedám nie a dodávam, že hodnovernosť spisov ŠTB nie je stopercentná.
Omyly
Rovinu A by som nazval historickou a rovinu B obsahovou. Kto je zodpovedný za kvalitatívnu úroveň týchto dvoch rovín? Za prvú ÚPN, za druhú ŠTB. Je teda omylom napádať ÚPN za prácu ŠTB. Z toho vyplýva, že ÚPN nemôže niesť zodpovednosť za obsah spisov, a teda ich nemôže ani meniť, nanajvýš ich môže interpretovať a tútu interpretáciu k nim prikladať. Ich zmena by totiž bola falšovaním historického dokumentu, ako trefne poznamenal Gepi v diskusii k spomínanému článku.
Ďalší omyl ide na vrub ÚPN. Technickú stránku pripomínania pamäti zvládol perfektne. Horšie je to však z vysvetľovaním obsahu. Dávno pred zverejnením prývch spisov malo byť každému z nás vysvetlené, že z dokumentačnej práce ÚPN sa nedá automaticky vytvoriť nástroj hodnotenia ľudí. Kedže vinník (ŠTB) už de jure neexistuje, malo byť taktiež jasné, kde môže človek žiadať o prešetrenie a akým spôsobom sa môže rehabilitovať. Nevinní by mali nástroj na očistu, a tí z maslom na hlave by utekali kade ľahšie.
Diplomovka
A potom som sa jedného dňa rozhodol, že musím byť zodpovedný. To bolo neskoro v noci, keď ma z toho strieľania už bolela ruka. Ráno som sa zobudil, šiel som do jedálne na obed a potom, len čo som si skontroloval e-maily a prečítal noviny začal som byť zodpovedným.
S pohŕdaním som sa pozrel na spolubývajúceho, ktorý práve spúšťal strieľačku a spustil som Word. Po šiestich rokoch na vysokej škole, desiatich rokoch v Bratislave a deviatich rokoch v Mlynskej doline som začal písať moju diplomovú prácu. Vybral som si tému: "Tvorba softvéru na automatické rozoznávanie vulgárnych viet v texte."
Samotné písanie diplomovky je nezáživná robota, ktorú som s prehľadom stihol za týždeň. E-mail, ktorý mi poslal diplomový vedúci po jej prečítaní môj program nezvládol. Nerátal som totiž s tým, že slovenčina umožňuje v jednej vete použiť trinásť vulgarizmov. Program som naštastie opravil. Je dobré mať dobrého diplomového vedúceho, ktorý vás upozorní na prípadne problémy. Ďalší jeho e-mail už môj program s prehľadom zvládol.
Čas čakania na radostný deň obhajoby som si krátil prípravou mojej reči a hľadaním vhodných testovacích vzoriek. Diplomový vedúci síce nesúhlasil, aby som do poďakovania v diplomovke zahrnul prevádzkovateľov www.azet.sk a diskusií na www.sme.sk, ale bola to moja diplomovka, tak som ich tam uviedol. Týždeň pred obhajobami ma od neho prekvapil e-mail. Odkiaľ som mal vedieť, že diplomovka má mať minimálne 30 strán a zoznam citovanej literatúry? Po chvíli panikárenia ma zachránil internet, kde som zistil, že vo Worde sa dá nastaviť ľubovoľná šírka riadkov a okrajov. Moja práca sa utešene nafúkla, ako pupok suseda žijúceho len z rožkov. Ešte zohnať literatúru na citovanie a je to v suchu.
O knihe som naposledy počul na strednej škole, keď som si odpisoval referát z čitateľského denníka spolužiačky. Za literatúru by sa dali považovať aj noviny, ale už som v diplomovke ďakoval dvom internetovým stránkam a nechcel som z toho spraviť HTML. Poradil som sa so spolužiačkou a zhodli sme sa, že prefotené poznámky z posledných skúšok sa pri dobrej vôli dajú považovať za literatúru. Cítil som aj isté zadosťučinenie, keď som písal mená troch poctivých spolužiakov, ktorí navštevovali všetky prednášky.
V to pondelnajšie ráno som sa oholený, osprchovaný, s čistými ponožkami a v požičanom saku presúval do školy. Zvláštne, kedy postavili tú trojposchodovú budovu? Prešiel som známu trasu a síce s miernym meškaním, ale ešte v norme som dorazil na obhajobu svojej diplomovej práce. Šarmantne a s inteligentným pohľadom som sa predstavil. Oponent sa tváril prísne a členovia komisie unavene klipkali očami. Môj diplomový vedúci sa robil, že tam nie je.
Po vystúpení oponenta sa môj diplomový vedúci rozplakal. Zatiaľ, čo ho na chodbe utišovali, predseda komisie mi povedal, že nie je zvykom nenechať hovoriť diplomanta, a preto mi dajú slovo.
Veril som, že ešte nie je nič stratené a svižne som začal. "Predstavme si, že v diskusii na fakultnej stránke sa vyskytne veta: 'Dekan je ch.j'. Cieľom mojej diplomovej práce bolo vytvoriť program, ktorý takúto vetu posúdi a rozhodne, či je vulgárna. Ako to funguje? Program v prvom kroku zistí, kto je dekanom fakulty..." Podrobne som rozobral celý postup a potom som im detailne rozanalyzoval najpouživanejšie slovenské vulgarizmy a moje sofistikované metódy pri ich detekcii. Nechal som sa trochu uniesť a musím uznať, že sa mi občas podaril poriadne šťavnatý príklad. Po pätnástich minútach som s úsmevom na tvári zakončil moju reč slovami: "Ako vidíte, už sa nemusíte báť, keď vás niekto označí za k...tov."