Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
Masturbácia a ryžový papier
Chodiť po ryžovom papieri je náročné. Dokáže to len skúsený šaolin.
Pred časom som v televízii pozeral seriál Kung fu: Legenda pokračuje. Popri bežnej akčnej zápletke je v ňom ukázaný aj človek, ktorý musí na svojej ceste k dokonalosti zdolávať v prvom rade seba samého. Spomedzi všetkých si najlepšie pamätám scénu s ryžovým papierom, po ktorom mal šaolin prejsť. Bola to jedna z mnohých skúšok a jej náročnosť spočívala v tom, že papier bol veľmi jemný, a preto ho poškodilo aj nepatrné pootočenie chodidla. Bez tvrdého tréningu zameraného na pochopenie svojho tela a jeho ovládania skúšku nie je možné zvládnuť.
Iste aj mnohých z Vás zaujal tento seriál a spoločne sme sa nadchýnali nad pevnou vôľou odvážnych šaolinov – nad ideálmi harmónie, poznania seba samého a svojho konania, harmónie tela a ducha. To bolo dávno, medzitým sme vyrástli, zistili sme, že získať čierny opasok z karate je náročné, začali sme študovať na VŠ, oženili sme sa, našli sme si prácu a... pre mnohých z nás ideály zostali v seriáli z puberty. Nie, nikoho neobviňujem z toho, že sa stal bezcharakternou sviňou, ale ruku na srdce - kde je to odhodlanie meniť svet, správať sa vždy ako Old Shatterhand a Winetou, biednym pomáhať, seba zoceľovať? Fajčíme, nie však fajky mieru...
No a takto si žijeme, zbožňujeme články Petra Moskaľa, ktoré sa v nás snažia (okrem iného) nájsť dobro minulosti aj súčasnosti, no a... diskutujeme. Napríklad o takej masturbácii.
Masturbácia? Áno, pamätám si, ako som s ABC otvoreným na stránke s rubrikou Bibi radí dobehol za mamou a spýtal som sa jej: „Mami, a čo je to tá onania?“ Bol som pripravený na všetko, po tom, čo som asi ako 8 ročný zistil, že maminka sa pred ockom predsa len musela vyzliecť, aj keď som rok pred tým svätosväte tvrdil kamarátovi opak v zdravom rozhorčení z vyzlečených žien na erotických obrázkoch, ktoré mali v tom čase martinskí vodiči polepené v autobusoch. Nepamätám si presnú odpoveď mojej múdrej mamy, ale isto mi popri suchej definícii pojmu onania odovzdala aj jej názor formovaný jej vierou.
A ten sa mi páčil a páči sa mi dodnes a nielen to, súhlasím s ním. Verím, že ľudská sexualita má svoj zmysel a poslanie. Jej poslaním je doslova prilepiť k sebe dvoch ľudí, ktorí sa milujú a umožniť veľmi príjemným spôsobom pokračovať v existencii ľudstva. Zmysel teda vidím v zjednocovaní sa. Preto nesúhlasím s postojmi Tomáša Abaffyho, ktorý vo svojom článku „Masturbujem. Často a rád“ vykresľuje sexualitu len ako potrebu a v tomto duchu prezentuje svoj pohľad na masturbáciu.
Z diskusie pod jeho článkom vyplýva, že väčšina diskutujúcich súhlasí s jeho zvieracím poňatím sexuality v zmysle, keď potrebujem močiť, močím, keď sa potrebujem vysemeniť, onanujem. A to už nevravím o tom, že Tomáš sa okrem prezentovania vlastného názoru uchyľuje k arogantnému urážaniu kresťanov, ľudí s iným pohľadom na vec, cirkvi a že vlastný názor stavia do roviny absolútnej pravdy. Táto forma len dokresľuje drsnosť obrazu sexuality ako nám ju prezentuje Tomáš. Ja, mne, mi...
Tomáš, skús na chvíľu odložiť predsudky voči cirkvi a predstav si ju ako televízny seriál. Popri bežnej akčnej zápletke je v ňom ukázaný aj človek, ktorý musí na svojej ceste k dokonalosti zdolávať v prvom rade seba samého. Predstav si scénu s ryžovým papierom, po ktorom chce človek prejsť. Je to jedna z mnohých skúšok a jej náročnosť spočíva v tom, že papier je veľmi jemný, a preto ho poškodí aj nepatrné pootočenie chodidla. Bez tvrdého tréningu zameraného na pochopenie svojho tela a jeho ovládania skúšku nie je možné zvládnuť.
Už veľakrát som ten papier roztrhal a ešte veľakrát ho roztrhám, ale vždy znovu sa budem snažiť po ňom prejsť bez ujmy.PS: Tomáš, všetko najlepšie k meninám. ;-)