Diskutovanie je jedna z najčastejšie vykonávaných ľudských činností. Keďže sme omylní ľudia, tak pri tom robíme veľa chýb. Tie sú príčinou nedorozumení, sporov a častokrát aj urážok a hnevu. Nehovorím teraz o vášnivej diskusii, keď diskutéri zastávajú odlišné názory. Veď iskrivá diskusia plná argumentov a rivality napĺňa jej pravú podstatu. Ako som sa ja postupne učil diskutovať sa dočítate v tomto príspevku.
Diskutovať som začal v puberte. Pamätám si, keď som si jedného dňa uvedomil, že ak chcem niečo dosiahnuť, tak nemá význam hystericky kričať a hádať sa. Od tej chvíle začali pre mojich rodičov ťažké časy. Už ma nemohli len tak uzemniť s tým, že som drzý. Museli so mnou diskutovať. Hodiny strávané tým, že som sa ich snažil presvedčiť, že môžem byť vonku o štvrťhodinu dlhšie boli zdanlivo strateným časom. Dali mi však veľmi cenné základy pravidiel diskusie a ja som sa postupne učil, čo si môžem dovoliť a čo nie. Rodičom za to ďakujem a musím uznať, že to zvládli dobre.
S diskusiou o politike a spoločnosti som začal na strednej škole. So spolužiakmi sme taktiež dokázali dlho diskutovať a obhajovať svoje vznikajúce politické názory. Pamätám si na predvolebné leto 1998, keď sme na mítingoch obzvlášť vášnivo diskutovali s priaznivcami ale aj odporcami „našej“ strany. Dobrú spomienku mám na jedného známeho, dnes už poslanca NRSR, Stanislava Janiša, ktorý diskutoval so starším zástupcom druhej strany vtedajšieho bipolárneho politického spektra. Snažil presvedčiť tohto dôchodcu o tom, že má pravdu. Neviem, či sa mu to podarilo, ale veľmi dobre si spomínam, že keď sa lúčili, odchádzajúci starý pán vôbec nevyzeral nenávistne. Ak si pamätáte, tak v tej dobe to bol priam zázrak. Pre mňa to bol ďalší dôkaz toho, že dobrá diskusia je potrebná pre pokojný a zmysluplný život.
Po príchode na vysokú školu a získaní prístupu k internetu sa predo mnou otvorili netušené možnosti. Ako prvé si ma získali inernetove chaty, kde som trávil celé dni a noci a rozprával som sa o všetkom možnom. Popri množstve jalových rečí som bol občas konfrontovaný so svojím názorom, a tak som diskutoval. Medzi najčastejšie témy patrili politika, náboženstvo, sexualita a rôzne morálno-etické problémy. Zas a znovu som sa utvrdzoval v tom, že aj ľudia s rozdielnými názormi dokážu inteligentne diskutovať. Od chatov som postupne prechádzal na diskusné servery, e-mailové skupiny a weblogy a zatiaľ posledným krokom je môj príchod na blogy SME, kde chcem ďalej pokračovať v diskusii.
Pôvodne som chcel napísať príspevok o chybách, ktoré som si všimol v diskusii na jednu aktuálnu politicko-spoločenskú tému, ale o tom snáď niekedy nabudúce. Počas tých rokov som totiž objavil niekoľko chýb, ktoré robíme pri diskusii, a preto by som sa s Vami chcel o tom porozprávať.
Slovensko do Afganistanu posiela 2200 ton zas(ta)raných zbraní.
inšpirácia: Protinožec
Dva príbehy o budúcnosti internetu na Slovensku. Ktorý sa naplní?
Slovensko – internetový líder
Začiatkom roku 2005 sa vláda Mikuláša Dzurindu pustila do ďalšieho veľkého rozvojového a reformného projektu. Po rokoch stagnácie v oblasti internetu si za svoj cieľ stanovila vyspelú informačnú spoločnosť a začala robiť rázne kroky na jeho naplnenie. Ako prvé vzniklo ministerstvo informatiky. To v priebehu dvoch mesiacov vypracovalo stratégiu rozvoja internetu na Slovensku. Následne, po sérii schválených zákonov, sa začalo s napĺňaním odvážnych zámerov vlády. Dnes, v roku 2010, môžeme s istotou tvrdiť, že bez týchto opatrení by sa Slovensko nikdy nestalo internetovým lídrom v strednej Európe.
Aká bola stratégia?
Medzi prvé reformné zákony patrili zákony o prístupnosti informácii na internete. Tieto stanovili pravidlá, ktoré musí spĺňať každá webstránka, dokument a e-mail verejnej inštitúcie. V priebehu jedného roka sa inštitúcie museli prispôsobiť a stránky sa stali prístupné nielen majoritnej časti obyvateľstva, ale aj ľudom s rôznymi postihnutiami a používajúcim rôzne technické prostriedky. Od polovice roku 2005 sa začal vytvárať jednotný centralizovaný informačný systém. Ten poskytoval informácie a služby všetkých verejných inštitúcií priamo, alebo poskytoval odkaz na ich zdroj.
Od roku 2006 sa na všetkých úrovniach štátneho aparátu postupne prechádzalo z klasického poskytovania služieb na elektronické. Ministerstvo informatiky vytváralo legislatívny rámec tohto procesu a v spolupráci s odborníkmi navrhovalo jeho realizáciu.
Ministerstvo informatiky v spolupráci s ostatnými ministerstvami pripravilo motivačné programy pre rôzne skupiny ľudí. Program “Bystrá hlava” podporoval študentov stredných a vysokých škôl pri realizácii ich nápadov súvisiacich s využívaním internetu v živote. Program “E-obchod” podporoval malých a stredných podnikateľov, ktorí sa rozhodli využívať internet nielen na publikovanie informácií, ale aj na aktívne poskytovanie služieb. Podporný program “E-úrad” motivoval zamestnancov úradov, aby prinášali inovatívne nápady na zlepšovanie ich služieb. Na prechodné obdobie boli schválené rôzne zvýhodnenia pre prevádzkovateľov internetových kaviarní, bola znížená daň z pridanej hodnoty za výpočtovú techniku, internet bol zavedený a zadarmo sprístupnený v každej knižnici, boli vytvorené verejné informačné terminály na každom úrade a bolo zrealizovaných ešte mnoho ďalších opatrení.
Výsledok sa dostavil v priebehu troch rokov. Čoraz viac ľudí začalo využívať nový prístup k štátnemu aparátu, a to nielen na verejne prístupných miestach, ale aj z domácností, ktoré privítali množstvo nových služieb, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore. Výrazne klesla miera byrokracie a korupcie na úradoch. V roku 2009 Slováci kúpili viac počítačov ako v období od roku 2000 do roku 2004 dohromady. Malí lokálni poskytovatelia internetu, ktorých zo začiatku podporoval štát, stiahli cenu pripojenia na prijateľnú úroveň, takže v roku 2008 podiel domácnosti s prístupom na internet dosiahol úroveň vyspelých krajín Európy. Podľa prieskumov v roku 2010 je využitie internetu na Slovensku nasledovné: služby 24%, informácie 31%, zábava 45%.
Slovensko – internetový outsider
Začiatkom roku 2005 miera informatizácie Slovenska viditeľne zaostávala za ostatnými krajinami EU. To sa najlepšie ukazovalo v miere využívania internetu v domácnostiach. Zodpovední predstavitelia sa snažili tento nepriaznivý stav zmeniť. Do škôl sa kúpili výkonné počítače s pripojením na internet. Vláda podporovala kúpu počítačov u obyvateľov jednorazovým finančným príspevkom, v prípade, že sa človek zaviazal, že bude pripojený na internet aspoň tri roky.
V rokoch 2006 až 2008 sa naozaj na internet pripojilo veľké množstvo domácností a v tomto ukazovateli Slovensko dobehlo vyspelé krajiny Európy. Po čase však mnoho domácností pripojenie na internet zrušilo, pretože im neposkytoval informácie, ktoré očakávali. Internet na Slovensku bol stále len otázkou zábavy a osobnej komunikácie. Vláda spravila veľmi málo pre to, aby napríklad vzrástla úroveň služieb poskytovaných štátnym aparátom, nespravila nič pre to, aby stúpla kvalita poskytovaných informácii a aby uľahčila občanom ich vyhľadávanie.
Preinvestované miliardy do počítačov a jednorazových nesystematických dotácií boli v ostrom protiklade napríklad s daňovým zaťažením malých internetových kaviarní, vysokými cenami za internet a v tomto svetle sa javia ako premrhané peniaze, ktoré sa dali využiť omnoho lepšie. Presne ako hovorí ľudová múdrosť: “lepšie je naučiť ľudí chytať ryby, ako ich stále rybami kŕmiť”.
Výsledok na seba nenechal dlho čakať. Zatiaľ, čo v okolitých krajinách ľudia veselo komunikovali s úradníkmi cez internet, na Slovensku aj v roku 2010 vládla byrokracia a korupcia, elektronický obchod stagnoval a miera informatizácie neprekročila svoj tieň z roku 2005.
Posielate SMSky cez internet? Rozumným "stlačením" SMSky nestratíte žiadnu informáciu a navyše môžete použiť viac znakov. K tomu vám poslúži jednoduchý nástroj SMSit.
SMSit
Zadajte text do políčka a kliknite na jedno z dvoch tlačitiel.
Počet znakov: 0
Rozmýšľali ste niekedy nad tým koľko atómov je v celom vesmíre? Prípadne Vás zaujímalo čo znamená a ako vznikol názov najznámejšieho vyhľadávača Google? Pýtate sa, čo majú tieto dve veci spoločné? Odpoveďou na všetky tri otázky je slovo googol.
Čo je googol?
Slovo googol je vlastne číslo. Obrovské číslo, ktorého hodnota je väčšia ako odhadovaný počet častíc v celom známom vesmíre (od 1072 do 1087). Presnejšie, googol sa skladá z jednotky, za ktorou nasleduje 100 núl a jeho zápis vyzerá nasledovne:
1 googol = 10100 = 10,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000, 000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000,000
Názov googol vymyslel v roku 1938 deväťročný synovec amerického matematika Edwarda Kasnera. Kasner ho spomenul vo svojej knihe "Matematika a predstavivosť", v ktorej sa snažil ukázať rozdiel medzi nepredstaviteľne veľkými (konečnými) číslami a nekonečnom.
Medzi ďalšie zaujímavosti googolu patrí to, že je približne rovné číslu 70! (70 faktoriál = 70 * 69 * ... * 2 * 1) a jeho binárny zápis má 333 bitov.
Málo? Nech sa páči, googolplex.
Ďalšie zaujímavé číslo sa nazýva googolplex. Jeho hodnota sa rovná 10googol, čo znamená, že začína jednotkou, za ktorou nasleduje googol núl. Rozpísať ho v desiatkovom zápise nie je možné, lebo je také obrovské, že by na to nestačilo, ani keby sa všetka hmota vo vesmíre zmenila na papier, či monitor počítača.
Google nie je číslo, ale aj napriek tomu sa dá určiť jeho hodnota. V súčasnosti je to osem miliárd päťdesiatosem miliónov štyridsaťštyritisíc šestopäťdesiatjedna, čo je v desiatkovom zápise 8 058 044 651. V toľkých stránkach je totiž možné vyhľadávať. Aj keď je toto číslo omnoho menšie ako jeden googol, tak isto je nemožné predstaviť si všetky tie informácie. A to je dôvod, prečo vznikla slovná hračka Googol - Google.
Google si dali za úlohu umožniť ľudom vyhľadávať v "nekonečnom" množstve informácií na webe. Aj keď sa nikdy nebudú mocť premenovať na Googol, úspešne nám ukazujú ako vyzerá nepredstaviteľné konečno.