Go to content Go to navigation Go to search

Prečo?
blog Filipa Likavčana

Kategórie

Vyhľadávanie


Toto si pozrite

Blogy, ktoré čítam

Stránky, ktoré čítam




Virtuálne komunity a ich potenciál pri dobrovoľnej pomoci ľudom v núdzi

4. august 2006, 15:11 Diskusia [1]

Komunita a virtuálna komunita

Komunita je skupina ľudí na určitom území, ktorí vytvárajú rôzne vzťahy a existuje medzi nimi nejaká forma zdieľania. Internet umožnil komunikovať ľudom bez ohľadu na ich fyzickú polohu, a tak odstránil obmedzenie komunity na fyzické územie. Územie už nie je nutne oblasť v reálnom svete.

Po vzniku internetu a hlavne po masívnom nástupe webu začali vznikať virtuálne komunity ľudí. Tieto komunity boli zo začiatku viazané na konkrétnu technológiu. Neskôr vznikli virtuálne komunity, ktoré využívajú rôzne technológie a pre takéto komunity sa používa skôr pojem sociálne siete. Medzi prvé komunity, ktorých virtuálne územie vytýčila nejaká technológia boli mailinglisty a Usenet. Ďalej to boli a sú technológie ako IRC, rôzne IM siete (ICQ, MSN, AOL, Yahoo, Skype, Gtalk, ...), www a na ňom implementované internetové fóra, blogy (Slashdot), wiki systémy (Wikipédia) a iné. Medzi sociálne siete, ktoré využívajú niektoré z týchto technológií patria zoznamovacie stránky, stránky spolužiakov, sociálne knižnice, obchody, systémy na zdieľanie súborov, ratingové systémy, kolaboratívne editovanie, virtuálne svety, online hry s veľkým množstvom hráčov, atď.

Motivácia vzniku virtuálnych komunít

Čo motivuje ľudí združovať sa vo virtuálnych komunitách? Asi najvšeobecnejšie by sme mohli povedať, že za združovaním stojí nejaký spoločný záujem. Pri ICQ alebo e-maili sú to priatelia, kolegovia, či obchodní partneri, a teda záujmom je snaha rýchlo a pohodlne komunikovať s ľudmi, s ktorými chceme alebo potrebujeme hovoriť. Pri blogoch je spoločným záujmom výmena informácií z nejakej oblasti, zdieľanie osobných zážitkov a skúseností, či vyjadrovanie názorov a postojov. Pri IRC, diskusných fórach, alebo mailinglistoch je spoločným záujmom komunikácia v rámci väčšej skupiny ľudí. Pri sociálnych knižniciach, obchodoch alebo ratingových systémoch je spoločným záujmom hlasovanie o daných otázkach, vytváranie hodnotenia veľkou skupinou ľudí a následná jednoduchšia orientácia v ponuke.

Záujmom, o ktorom chcem hovoriť v tomto texte je dobrovoľná pomoc ľudom v núdzi. Pod núdzou myslíme akýkoľvek nedostatok. Napríklad nedostatok psychickej rovnováhy (linky dôvery), nedostatok skúseností (spotrebiteľské linky, online lekárske poradne), či hmotný nedostatok (charita, inzeráty, adopcia na diaľku).

Konkrétne sa budem venovať hmotnému nedostatku a teda spoločným záujmom virtuálnej komunity bude dobrovoľná pomoc človeku v hmotnej núdzi. V takto sformulovanom záujme vyjadrujeme na jednej strane ochotu pomáhať a na strane druhej snahu získať pomoc.

Dobrovoľná pomoci ľudom v núdzi

Mojim základným predpokladom pre ďalšie úvahy je skúsenosť, ktorú som zažil vo svojom okolí, ale aj v prostredí niektorých virtuálnych komunít. Táto skúsenosť hovorí, že existuje veľa dobrých ľudí, ktorí ak môžu, tak pomôžu niekomu, kto je v núdzi. Takíto ľudia si v reálnom živote kúpia časopis Nota Bene, či pošlú SMS správu určenú na humanitárnu pomoc. „Môcť pomôcť“ v ich prípade neznamená len to, či majú dostatok zdrojov na poskytnutie pomoci, ale aj to, či majú podnet na jej poskytnutie. Bezdomovci stojaci na ulici, či mobilizačné mediálne kampane v súčasnosti poskytujú asi najviac takýchto podnetov. Oslovujú totiž ľudí v ich bežných životoch pri nákupoch, alebo pri sledovaní televízie. Bežný človek totiž neprichádza do priameho kontaktu s ľudmi v núdzi (až na niektoré výrazné skupiny ako sú bezdomovci), a preto aj keď je ochotný a má na to prostriedky, nemôže im pomôcť.

Existujú rôzne iniciatívy, ktoré sa snažia mobilizovať ľudí a poskytovať im kontinuálne podnety k dobročinnosti. Napríklad známa adopcia na diaľku kladie na človeka isté nároky a snaží sa ho osobne zainteresovať s jedným konkrétnym dieťaťom. Mohli by sme povedať, že dobrovoľný donor a opatrované dieťa vytvárajú spolu virtuálnu komunitu.

Ďalším príkladom je moja osobná skúsenosť, keď som bol oslovený so žiadosťou o pomoc. Nenechal som si ju len pre seba, ale posunul som ju do dvoch mailinglistov, v ktorých sa nachádzam. Z obidvoch virtuálnych komunít sa mi ozvali ľudia, ktorí boli ochotní pomôcť. V tomto prípade podnet prišiel k nim (a aj ku mne) sprostredkovane, ale na báze dôvery voči odosielateľovi správy bol týmito ľudmi prijatý a zareagovali pozitívne. Nevytvoril sa osobný vzťah, ani priama komunikácia s človekom v núdzi, ale konkrétny podnet vytvoril odozvu aj u skeptikov, ktorí nedôverujú mediálnym dobročinným kampaniam.

Virtuálne komunity ako zdroje zmien

Na internete vznikli a vznikajú virtuálne komunity s rôznymi záujmami. Mnohé z nich revolučným spôsobom zmenili zažitý pohľad na niektoré procesy. Kto by pred dvadsiatimi rokmi povedal, že encyklopédiu je možné vytvárať aj inde ako v kancelárii múdrych sivovlasých pánov v oblekoch? Wikipédia ukazuje, že to ide. Kto by pred časom uveril, že na publikovanie vlastných názorov nebudeme potrebovať noviny, alebo knižné vydavateľstvá? Blogy už dokonca v niektorých prípadoch prerastajú do novín a tie z nich čerpajú. Napríklad pri teroristických útokoch na Londýn denník SME okrem správ spravodajcov a agentúr publikoval aj články z blogov Slovákov, ktorí žijú v Londýne. Tí častokrát podávali podrobnejšie informácie, rýchlejšie a v pridružených diskusiách aj častejšie aktualizované. To sú dva príklady, na ktorých vidieť ako internet a jeho virtuálne komunity prispievajú rôznymi inovatívnymi prístupmi do „tradičných“ oblastí.

Dobrovoľná pomoc cez internet

Podľa môjho názoru v súčasnosti na internete absentuje jeden špecifický typ virtuálných komunít. Komunity, v ktorých by boli združení ľudia, ktorí majú záujem pomáhať iným ľudom v núdzi. Ako som spomínal vyššie, som si istý, že existuje množstvo ľudí, ktorí by radi pomohli, ale jednoducho nevedia o tom, že niekto potrebuje ich pomoc. Typickým príkladom sú programátori, manažéri, štátni zamestnanci, teda ľudia s nadpriemernými príjmami, ktorí vo svojej práci často používajú internet. Miera ich pracovného nasadenia im znemožňuje výraznejšie sa angažovať vo svojom voľnom čase a ich životný štandard a okruh priateľov, či známych ich väčšinou neprivádza do styku s tými, ktorí sú v núdzi. Iste by mnohí z nich pomohli chudobnej rodine na opačnej strane Slovenska, avšak o nej nevedia a preto „nemôžu pomôcť“.

Predstavujem si sociálnu sieť, ktorá by primárne fungovala cez web. Fungoval by v nej nejaký mechanizmus hodnotenia dôveryhodnosti členov a členská báza by sa budovala systémom pozvánok. Táto virtuálna komunita by cez svojich členov prepájala tých, ktorí potrebujú pomôcť a tí, ktorí pomoc chcú poskytnuť. Hodnotenie dôvyhodnosti členov, spôsob budovania členskej základne a vhodne navrhnuté pravidlá by umožnili veľmi efektívne a adresné poskytovanie pomoci. Každý člen by mal právo oznámiť ostatným, že existuje konkrétny človek v núdzi. Rozhodnutie ostatných členov komunity, či pomôcť alebo nie by záležalo už len na ich dôvere voči danému členovi. Členmi komunity by mohli byť aj celé skupiny ľudí, alebo inštitúcie. Dobrovoľnícke neziskové skupiny (rôzne súčasné nadácie, charita, občianske združenia, ...) by tak získali ďalší komunikačný a fundraisingový kanál. Úspech veľkých mediálnych dobročinných akcí, alebo úspech jednoduchej myšlienky adopcie dieťaťa na diaľku dávajú nádej, že myšlienka takejto virtuálnej komunity je uskutočniteľná a môže byť úspešná. Nejde totiž o nič iné, len o využitie nejakej technológie (internetu) a inovatívnych prístupov (virtuálnych komunít) v tradičnej oblasti akou je dobrovoľné poskytovanie pomoci.


Dogma eMa - zásady používania e-mailovej adresy

14. júl 2006, 17:09 Diskusia [11]

Spameri v týchto dňoch zvýšili intenzitu posielania spamov. Inšpirovaný článkom 203 kusů za den a stoupá z blogu La Trine ponúkam náčrt alfa konceptu Dogmy eMa. :) Cieľom je, aby dodržiavanie zásad dogmy minimalizovalo riziko získania e-mailovej adresy spamermi.

Spameri v súčasnosti získavajú e-mailové adresy aj za výdatnej pomoci vírusov, pomocou ktorých majú priamy prístup do e-mailových programov používateľov. Prevencia pred vírusmi je však iná oblasť a preto si myslím, že dogma by nemala osahovať zásady bezpečnosti na internete, ale len zásady používania e-mailových adries.

Ak máte trefnejšiu a hutnejšiu formuláciu, prípadne niečo podľa vás chýba, napíšte to prosím do diskusie.

A) Moja e-mailová adresa

  1. E-mailovú adresu nezverejňujeme na internete
  2. E-mailovú adresu sprístupňujeme len ak dôverujeme tomu, kto ju od nás žiada

B) E-mailové adresy iných

  1. E-maily posielame len tým, ktorí nám dobrovoľne poskytli e-mailovú adresu
  2. E-mailovú adresu nemôžeme poskytnuť inej osobe bez súhlasu majiteľa adresy
  3. Pri posielaní e-mailu viacerým príjemcom naraz dbáme na to, aby sme im navzájom neprezradili e-mailové adresy ostatných