Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
Politika, náboženstvo, sex a rodinné spory
Diskutovanie je jedna z najčastejšie vykonávaných ľudských činností. Keďže sme omylní ľudia, tak pri tom robíme veľa chýb. Tie sú príčinou nedorozumení, sporov a častokrát aj urážok a hnevu. Nehovorím teraz o vášnivej diskusii, keď diskutéri zastávajú odlišné názory. Veď iskrivá diskusia plná argumentov a rivality napĺňa jej pravú podstatu. Ako som sa ja postupne učil diskutovať sa dočítate v tomto príspevku.
Diskutovať som začal v puberte. Pamätám si, keď som si jedného dňa uvedomil, že ak chcem niečo dosiahnuť, tak nemá význam hystericky kričať a hádať sa. Od tej chvíle začali pre mojich rodičov ťažké časy. Už ma nemohli len tak uzemniť s tým, že som drzý. Museli so mnou diskutovať. Hodiny strávané tým, že som sa ich snažil presvedčiť, že môžem byť vonku o štvrťhodinu dlhšie boli zdanlivo strateným časom. Dali mi však veľmi cenné základy pravidiel diskusie a ja som sa postupne učil, čo si môžem dovoliť a čo nie. Rodičom za to ďakujem a musím uznať, že to zvládli dobre.
S diskusiou o politike a spoločnosti som začal na strednej škole. So spolužiakmi sme taktiež dokázali dlho diskutovať a obhajovať svoje vznikajúce politické názory. Pamätám si na predvolebné leto 1998, keď sme na mítingoch obzvlášť vášnivo diskutovali s priaznivcami ale aj odporcami „našej“ strany. Dobrú spomienku mám na jedného známeho, dnes už poslanca NRSR, Stanislava Janiša, ktorý diskutoval so starším zástupcom druhej strany vtedajšieho bipolárneho politického spektra. Snažil presvedčiť tohto dôchodcu o tom, že má pravdu. Neviem, či sa mu to podarilo, ale veľmi dobre si spomínam, že keď sa lúčili, odchádzajúci starý pán vôbec nevyzeral nenávistne. Ak si pamätáte, tak v tej dobe to bol priam zázrak. Pre mňa to bol ďalší dôkaz toho, že dobrá diskusia je potrebná pre pokojný a zmysluplný život.
Po príchode na vysokú školu a získaní prístupu k internetu sa predo mnou otvorili netušené možnosti. Ako prvé si ma získali inernetove chaty, kde som trávil celé dni a noci a rozprával som sa o všetkom možnom. Popri množstve jalových rečí som bol občas konfrontovaný so svojím názorom, a tak som diskutoval. Medzi najčastejšie témy patrili politika, náboženstvo, sexualita a rôzne morálno-etické problémy. Zas a znovu som sa utvrdzoval v tom, že aj ľudia s rozdielnými názormi dokážu inteligentne diskutovať. Od chatov som postupne prechádzal na diskusné servery, e-mailové skupiny a weblogy a zatiaľ posledným krokom je môj príchod na blogy SME, kde chcem ďalej pokračovať v diskusii.
Pôvodne som chcel napísať príspevok o chybách, ktoré som si všimol v diskusii na jednu aktuálnu politicko-spoločenskú tému, ale o tom snáď niekedy nabudúce. Počas tých rokov som totiž objavil niekoľko chýb, ktoré robíme pri diskusii, a preto by som sa s Vami chcel o tom porozprávať.