Dva príbehy o budúcnosti internetu na Slovensku. Ktorý sa naplní?
Slovensko – internetový líder
Začiatkom roku 2005 sa vláda Mikuláša Dzurindu pustila do ďalšieho veľkého rozvojového a reformného projektu. Po rokoch stagnácie v oblasti internetu si za svoj cieľ stanovila vyspelú informačnú spoločnosť a začala robiť rázne kroky na jeho naplnenie. Ako prvé vzniklo ministerstvo informatiky. To v priebehu dvoch mesiacov vypracovalo stratégiu rozvoja internetu na Slovensku. Následne, po sérii schválených zákonov, sa začalo s napĺňaním odvážnych zámerov vlády. Dnes, v roku 2010, môžeme s istotou tvrdiť, že bez týchto opatrení by sa Slovensko nikdy nestalo internetovým lídrom v strednej Európe.
Aká bola stratégia?
Medzi prvé reformné zákony patrili zákony o prístupnosti informácii na internete. Tieto stanovili pravidlá, ktoré musí spĺňať každá webstránka, dokument a e-mail verejnej inštitúcie. V priebehu jedného roka sa inštitúcie museli prispôsobiť a stránky sa stali prístupné nielen majoritnej časti obyvateľstva, ale aj ľudom s rôznymi postihnutiami a používajúcim rôzne technické prostriedky. Od polovice roku 2005 sa začal vytvárať jednotný centralizovaný informačný systém. Ten poskytoval informácie a služby všetkých verejných inštitúcií priamo, alebo poskytoval odkaz na ich zdroj.
Od roku 2006 sa na všetkých úrovniach štátneho aparátu postupne prechádzalo z klasického poskytovania služieb na elektronické. Ministerstvo informatiky vytváralo legislatívny rámec tohto procesu a v spolupráci s odborníkmi navrhovalo jeho realizáciu.
Ministerstvo informatiky v spolupráci s ostatnými ministerstvami pripravilo motivačné programy pre rôzne skupiny ľudí. Program “Bystrá hlava” podporoval študentov stredných a vysokých škôl pri realizácii ich nápadov súvisiacich s využívaním internetu v živote. Program “E-obchod” podporoval malých a stredných podnikateľov, ktorí sa rozhodli využívať internet nielen na publikovanie informácií, ale aj na aktívne poskytovanie služieb. Podporný program “E-úrad” motivoval zamestnancov úradov, aby prinášali inovatívne nápady na zlepšovanie ich služieb. Na prechodné obdobie boli schválené rôzne zvýhodnenia pre prevádzkovateľov internetových kaviarní, bola znížená daň z pridanej hodnoty za výpočtovú techniku, internet bol zavedený a zadarmo sprístupnený v každej knižnici, boli vytvorené verejné informačné terminály na každom úrade a bolo zrealizovaných ešte mnoho ďalších opatrení.
Výsledok sa dostavil v priebehu troch rokov. Čoraz viac ľudí začalo využívať nový prístup k štátnemu aparátu, a to nielen na verejne prístupných miestach, ale aj z domácností, ktoré privítali množstvo nových služieb, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore. Výrazne klesla miera byrokracie a korupcie na úradoch. V roku 2009 Slováci kúpili viac počítačov ako v období od roku 2000 do roku 2004 dohromady. Malí lokálni poskytovatelia internetu, ktorých zo začiatku podporoval štát, stiahli cenu pripojenia na prijateľnú úroveň, takže v roku 2008 podiel domácnosti s prístupom na internet dosiahol úroveň vyspelých krajín Európy. Podľa prieskumov v roku 2010 je využitie internetu na Slovensku nasledovné: služby 24%, informácie 31%, zábava 45%.
Slovensko – internetový outsider
Začiatkom roku 2005 miera informatizácie Slovenska viditeľne zaostávala za ostatnými krajinami EU. To sa najlepšie ukazovalo v miere využívania internetu v domácnostiach. Zodpovední predstavitelia sa snažili tento nepriaznivý stav zmeniť. Do škôl sa kúpili výkonné počítače s pripojením na internet. Vláda podporovala kúpu počítačov u obyvateľov jednorazovým finančným príspevkom, v prípade, že sa človek zaviazal, že bude pripojený na internet aspoň tri roky.
V rokoch 2006 až 2008 sa naozaj na internet pripojilo veľké množstvo domácností a v tomto ukazovateli Slovensko dobehlo vyspelé krajiny Európy. Po čase však mnoho domácností pripojenie na internet zrušilo, pretože im neposkytoval informácie, ktoré očakávali. Internet na Slovensku bol stále len otázkou zábavy a osobnej komunikácie. Vláda spravila veľmi málo pre to, aby napríklad vzrástla úroveň služieb poskytovaných štátnym aparátom, nespravila nič pre to, aby stúpla kvalita poskytovaných informácii a aby uľahčila občanom ich vyhľadávanie.
Preinvestované miliardy do počítačov a jednorazových nesystematických dotácií boli v ostrom protiklade napríklad s daňovým zaťažením malých internetových kaviarní, vysokými cenami za internet a v tomto svetle sa javia ako premrhané peniaze, ktoré sa dali využiť omnoho lepšie. Presne ako hovorí ľudová múdrosť: “lepšie je naučiť ľudí chytať ryby, ako ich stále rybami kŕmiť”.
Výsledok na seba nenechal dlho čakať. Zatiaľ, čo v okolitých krajinách ľudia veselo komunikovali s úradníkmi cez internet, na Slovensku aj v roku 2010 vládla byrokracia a korupcia, elektronický obchod stagnoval a miera informatizácie neprekročila svoj tieň z roku 2005.