Go to content Go to navigation Go to search

Prečo?
blog Filipa Likavčana

Kategórie

Vyhľadávanie


Toto si pozrite

Blogy, ktoré čítam

Stránky, ktoré čítam




Prečo ŠTB straší aj dnes?

26. marec 2005, 02:07

Karel Ilja Dvořák na svojom blogu opisuje príbeh svojho priateľa, ktorý je uvedený v spisoch ŠTB ako agent a pritom ním v skutočnosti nebol. V nadpise kladie otázku, či veríme zoznamom ÚPN. Moja odpoveď je áno aj nie. Táto otázka je totiž dvojzmyselná, pretože zasahuje do dvoch rovín problematiky.

Rovina A

Prvou rovinou je historická hodnovernosť dokumentov ŠTB. Sú dokumenty, ktoré ÚPN zverejňuje naozaj 15 a viac rokov staré a pochádzajú všetky z dielne ŠTB? Nemám dôvod predpokladať, že ÚPN chce manipulovať s históriou a preto moja odpoveď na tieto otázky je áno. V tomto kontexte na otázku K. I. Dvořáka odpovedám tiež áno a dodávam, že verím, že ÚPN verne rekonštruuje dobové dokumenty - kus histórie. Je to záslužná a potrebná práca.

Rovina B

Druhou rovinou je obsahová hodnovernosť dokumentov ŠTB. Sú v dokumentoch úmyselné, či neúmyselné chyby? Je možné, že ŠTB straší slušných občanov SR ešte aj 15 rokov po svojej inštitucionálnej smrti? Áno, je to možné. Medzi tisíckami ľudí, ktorí sa ocitli v spisoch sa určite nachádzajú aj omyly, či účelové manipulácie s cieľom škodiť. Takéto prípady je takmer nemožné zistiť, a tak sú bohužiaľ aj nevinní ľudia označení za zloduchov. V tomto kontexte teda na otázku K. I. Dvořáka odpovedám nie a dodávam, že hodnovernosť spisov ŠTB nie je stopercentná.

Omyly

Rovinu A by som nazval historickou a rovinu B obsahovou. Kto je zodpovedný za kvalitatívnu úroveň týchto dvoch rovín? Za prvú ÚPN, za druhú ŠTB. Je teda omylom napádať ÚPN za prácu ŠTB. Z toho vyplýva, že ÚPN nemôže niesť zodpovednosť za obsah spisov, a teda ich nemôže ani meniť, nanajvýš ich môže interpretovať a tútu interpretáciu k nim prikladať. Ich zmena by totiž bola falšovaním historického dokumentu, ako trefne poznamenal Gepi v diskusii k spomínanému článku.

Ďalší omyl ide na vrub ÚPN. Technickú stránku pripomínania pamäti zvládol perfektne. Horšie je to však z vysvetľovaním obsahu. Dávno pred zverejnením prývch spisov malo byť každému z nás vysvetlené, že z dokumentačnej práce ÚPN sa nedá automaticky vytvoriť nástroj hodnotenia ľudí. Kedže vinník (ŠTB) už de jure neexistuje, malo byť taktiež jasné, kde môže človek žiadať o prešetrenie a akým spôsobom sa môže rehabilitovať. Nevinní by mali nástroj na očistu, a tí z maslom na hlave by utekali kade ľahšie.