Go to content Go to navigation Go to search

Prečo?
blog Filipa Likavčana

Kategórie

Vyhľadávanie


Toto si pozrite

Blogy, ktoré čítam

Stránky, ktoré čítam




Diplomovka

20. marec 2005, 01:30

A potom som sa jedného dňa rozhodol, že musím byť zodpovedný. To bolo neskoro v noci, keď ma z toho strieľania už bolela ruka. Ráno som sa zobudil, šiel som do jedálne na obed a potom, len čo som si skontroloval e-maily a prečítal noviny začal som byť zodpovedným.

S pohŕdaním som sa pozrel na spolubývajúceho, ktorý práve spúšťal strieľačku a spustil som Word. Po šiestich rokoch na vysokej škole, desiatich rokoch v Bratislave a deviatich rokoch v Mlynskej doline som začal písať moju diplomovú prácu. Vybral som si tému: "Tvorba softvéru na automatické rozoznávanie vulgárnych viet v texte."

Samotné písanie diplomovky je nezáživná robota, ktorú som s prehľadom stihol za týždeň. E-mail, ktorý mi poslal diplomový vedúci po jej prečítaní môj program nezvládol. Nerátal som totiž s tým, že slovenčina umožňuje v jednej vete použiť trinásť vulgarizmov. Program som naštastie opravil. Je dobré mať dobrého diplomového vedúceho, ktorý vás upozorní na prípadne problémy. Ďalší jeho e-mail už môj program s prehľadom zvládol.

Čas čakania na radostný deň obhajoby som si krátil prípravou mojej reči a hľadaním vhodných testovacích vzoriek. Diplomový vedúci síce nesúhlasil, aby som do poďakovania v diplomovke zahrnul prevádzkovateľov www.azet.sk a diskusií na www.sme.sk, ale bola to moja diplomovka, tak som ich tam uviedol. Týždeň pred obhajobami ma od neho prekvapil e-mail. Odkiaľ som mal vedieť, že diplomovka má mať minimálne 30 strán a zoznam citovanej literatúry? Po chvíli panikárenia ma zachránil internet, kde som zistil, že vo Worde sa dá nastaviť ľubovoľná šírka riadkov a okrajov. Moja práca sa utešene nafúkla, ako pupok suseda žijúceho len z rožkov. Ešte zohnať literatúru na citovanie a je to v suchu.

O knihe som naposledy počul na strednej škole, keď som si odpisoval referát z čitateľského denníka spolužiačky. Za literatúru by sa dali považovať aj noviny, ale už som v diplomovke ďakoval dvom internetovým stránkam a nechcel som z toho spraviť HTML. Poradil som sa so spolužiačkou a zhodli sme sa, že prefotené poznámky z posledných skúšok sa pri dobrej vôli dajú považovať za literatúru. Cítil som aj isté zadosťučinenie, keď som písal mená troch poctivých spolužiakov, ktorí navštevovali všetky prednášky.

V to pondelnajšie ráno som sa oholený, osprchovaný, s čistými ponožkami a v požičanom saku presúval do školy. Zvláštne, kedy postavili tú trojposchodovú budovu? Prešiel som známu trasu a síce s miernym meškaním, ale ešte v norme som dorazil na obhajobu svojej diplomovej práce. Šarmantne a s inteligentným pohľadom som sa predstavil. Oponent sa tváril prísne a členovia komisie unavene klipkali očami. Môj diplomový vedúci sa robil, že tam nie je.

Po vystúpení oponenta sa môj diplomový vedúci rozplakal. Zatiaľ, čo ho na chodbe utišovali, predseda komisie mi povedal, že nie je zvykom nenechať hovoriť diplomanta, a preto mi dajú slovo.

Veril som, že ešte nie je nič stratené a svižne som začal. "Predstavme si, že v diskusii na fakultnej stránke sa vyskytne veta: 'Dekan je ch.j'. Cieľom mojej diplomovej práce bolo vytvoriť program, ktorý takúto vetu posúdi a rozhodne, či je vulgárna. Ako to funguje? Program v prvom kroku zistí, kto je dekanom fakulty..." Podrobne som rozobral celý postup a potom som im detailne rozanalyzoval najpouživanejšie slovenské vulgarizmy a moje sofistikované metódy pri ich detekcii. Nechal som sa trochu uniesť a musím uznať, že sa mi občas podaril poriadne šťavnatý príklad. Po pätnástich minútach som s úsmevom na tvári zakončil moju reč slovami: "Ako vidíte, už sa nemusíte báť, keď vás niekto označí za k...tov."