Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
Hitlerove zaokrúhľovanie sa môže naučiť každý
Zakaždým, keď si nejakým spôsobom pripomeniem druhú svetovú vojnu, mám akési nutkanie preniesť sa v čase a ocitnúť sa na niektorej z dobových fotografií. Vidieť na vlastné oči obrovské ambície a túžbu po pomste prvou svetovou vojnou potupeného nemeckého národa. Vidieť rozprávkovo zlé dôsledky pohľadu na svet, ktorý neráta s individuálnym človekom a zaokrúhľuje ľudstvo na národy a rasy. Bez zvyšku.
Zakaždým, keď počúvam o tých zverstvách, v duchu zatínam päste a nadávam. Potom sa ukľudním a rozmýšľam nad tým, ako by vyzeral môj život, keby som sa narodil v roku 1922. Mohol by som byť synom nemeckého politika, židovského obchodníka, poľskej matky, slovenského robotníka, britského úradníka. Nie som zlý človek. Mám rád svoju rodinu, národ, zvyky a podporujem tých, čo ich obhajujú.
Druhá svetová vojna je pre mňa veľkým mementom. Jeden z najväčších odkazov pre môj život spočíva v tom, že som zodpovedný za to, koho podporím. Hydraulika moci funguje. Malé a slabé hlasy môžu zdvihnúť veľké veci a je potrebné si dať pozor, aby nás nakoniec nerozpučili, prípadne nezačali so zaokrúhľovaním. A aj dnes je veľa tých, ktorým prekážajú desatinné miesta v spoločnosti.
Sledujem fotky, vpíjam sa do nich a do morku kostí si predstavujem smútok, hanbu, strach či bolesť ľudí na nich. Predstavujem si však aj hrdosť, radosť, pýchu a ambície, pretože na smútok ma nikto lákať nebude. S hrdosťou, radosťou, pýchou a ambíciami sa stretávam na každom kroku, a preto si dávam pozor.
Ak budete mať príležitosť, pozrite si nacistický propagačný film Večný žid (Der Ewige Jude). Veľmi poučná exkurzia do počiatkov mediálnej manipulácie. Prípadne si pozrite stránku o druhej svetovej vojne s množstvom obrázkov, zvukov a videí.
Smiech
Pozrite si túto fotku. Mne sa veľmi páči. Nie je len vtipná, ale aj úžasne upokojujúca. Úsmev a následný smiech tej ženy mi robia veľmi dobre na duši. Dokážem sa na túto fotku pozerať dlho. Zakaždým sa pritom usmievam.
Aktuálne skóre zápasu SR:ČR - 56:41
Chcete to zmeniť? Máte plné zuby prázdnych a bezduchých prečúravaní sa na internetových fórach? Spravte niečo pre váš tím, priložte ruku k dielu a pomôžte k víťazstvu vlastným pričinením. Pokúste sa aj vy vystreliť na bránu a dať gól!
Šimko založil novú stranu so zlým názvom
Čakal som, že po odchode zo Slobodného fóra Ivan Šimko založí novú stranu. Predbežne som preto vytvoril návrh jej loga a navrhol názov. Som sklamaný, že moje pekné logo zostane zatiaľ nevyužité a našu politickú scénu bude škarediť strana s názvom "Misia 21: Nová kresťanská demokracia". Nemôžem si pomôcť, prvé na čo si spomeniem je Sexmisia. :-)
Máloktorý človek má to šťastie, že možno jednou vetou zrekapitulovať celú jeho politickú kariéru, hodnotovú orientáciu a tvrdosť chrbtovej kosti. Ivan Šimko ako bývalý člen KDH, bývalý člen SDKÚ, bývalý člen SF, otvorený, moderný, proeurópsky, konzervatívno-liberálny, ale zároveň opierajúci sa o kresťanskú sociálnu náuku ním je.
Novej strane prajem viac úspechu ako misii Apollo 13, aj keď tajne dúfam, že moje logo použije Ivan Šimko o pol roka, keď bude zakladať novú stranu.
Tu Bezdeda. Ďakujem, dovidenia.
Dnes som bol s kamarátom, kolegom a diplomovým vedúcim v jednej osobe v čajovni. Ako sme tam sedeli a preberali témy od informatiky až po náboženstvo, všimol som si jednu ženu, ktorá mi pripomenula moju kamarátku. Podobala sa na ňu. Kamarátku som už dlhší čas nevidel, a tak som sa rozhodol zavolať jej. Problém nastal, keď som zistil, že po nedávnom znovuzmobilnení som stratil jej číslo.
Nuž čo, hodina nebola ešte pokročilá, tak som zavolal sestre. Tá nedvíhala, preto som zavolal bratovi. Brat mi povedal, že kamarátka si pred časom zmenila číslo a že on nemá jej nové. Poprosil som ho, aby ho zistil a poslal mi SMS. Položil som mobil na stôl a pokračoval v rozhovore s Martinom.
Po chvíli mi prezvonila sestra. Zavolal som jej naspäť a povedal jej, čo potrebujem. Taktiež nemala nové číslo. Aspoň sme chvíľu pokecali o tom ako sa máme. Júj, častejšie by som mal chodiť do čajovní a zhánať čísla kamarátov. So súrodencami 240 až 500 km vzdialenými od Bratislavy komunikujem málo.
Po štvrťhodine mi prišla SMSka s číslom. Hneď som naň zavolal a snažil sa začať rozhovor vtipne. Naladil som hlas do väčšej výšky a predstieral som, že volá Tomáš Bezdeda. Kamarátka má už po dvadsiatke, a teda nemožno hovoriť o puberťáčke. Dokonca je váženou pani učiteľkou.
- Ahoj, tu je Tomáš Bezdeda. Počul som, že si moja fanynka, tak ti volám.
- Aha. Ďakujem, dovidenia.
- Soňa, to som...
- pííí pííí pííí
Môj ďalší pokus o telefonát bol odmietnutý, moja SMSka zostala pravdepodobne neprečítaná, dokonca ani telefonát z kamarátovho mobilu nebol prijatý. Uvedomil som si aká komunikačná bariéra nastala. Kamarátka si myslí, že som uchyl a čím viac jej budem volať, tým menšia šanca je, že to zdvihne. Tak som jej už nevolal a snáď sa mi s ňou podarí skontaktovať zajtra.
A ja som jej chcel len povedať, že už sme sa dlho nevideli. Spýtať sa jej ako sa má. Čo robí, čo je nové v Turanoch? Nuž, Sonička, tak snáď nabudúce Ťa už "Bezdeda" neodradí.