Dnes ráno mi na dvere izby zaklopal chlapík, ktorý mi chcel predať kupóny na pizzu za 1 Sk.
"Máte radi pizzu?", začal rozhovor žoviálny chlapík. "Mám." "No tak mám pre Vás ÚŽASNÚ PONUKU. Kúpte si za 200 Sk týchto dvanásť kupónov a pri objednaní pizze dostanete za 1 Sk ešte jednu."
Zobral som si do ruky leták s cenami. Pizze stáli v priemere okolo 140 Sk, čiže pomerne slušná cena, aj keď o niečo viac ako som zvyknutý zo svojej obľúbenej pizzérie La Mamma.
Po cenách za pizze ma zaujali ceny za dovoz. Líšili sa pre rôzne časti Bratislavy - do Mlynskej doliny ich vozia za 100 Sk. K tomu si ešte účtujú 10 Sk za krabicu. "Všetko ostatné je zadarmo", oznámil mi leták.
Začal som rátať. Ak si dám doviesť dve pizze, tak ma to bude stáť 100 Sk (dovoz) + 20 Sk (dve krabice) + 1 Sk za druhú pizzu + 17 Sk za kupón (200 / 12) + cena za objednanú pizzu. Z toho mi vychádza, že zaplatím 138 Sk + cenu za objednanú pizzu. No a teraz pointa: Ak si objednám pizzu lacnejšiu ako 138 Sk, tak na tom prerobím, ak drahšiu, tak ušetrím pár korún.
"Hm, a platia tieto kupóny aj priamo v pizzérii?", pýtam sa chlapíka. "No, zatiaľ nie je otvorená a je to len jedna kuchyňa. Plánuje sa otvoriť niekedy v máji." "A dokedy platia tieto kupóny?" "Do mája." "Aha, tak ďakujem, dovidenia."
PS: Jedna dobrá rada pre všetky nádejné marketingové plány: Mlynská dolina je v inom časovom pásme. Vyrušiť niekoho zo spánku pred 12:00 a navyše v sobotu sa stretne s negatívnou reakciou, aj keby ste ponúkali zadarmo tri sudy piva. Navyše, vyrušiť s niečim nepoužiteľným znamená, že pizzeria Dodo je u mňa na čiernej listine - a to ešte ani neexistuje.