Go to content Go to navigation Go to search

Prečo?
blog Filipa Likavčana

Kategórie

Vyhľadávanie


Toto si pozrite

Blogy, ktoré čítam

Stránky, ktoré čítam




AIDS niekedy vraždí logiku

17. január 2006, 08:32 Diskusia

Hlavne v súvislosti s rozšírením HIV v Afrike častokrát zaznievajú rôzne nelogické kritiky voči tým, ktorí nie sú ochotní propagovať kondómy ako riešenie tohto problému. Najabsurdnejšie je obviňovanie z nepriamej vraždy. Paradoxne však práve takáto agresívna a nekorektná kritika "nepodpory" je úplne zcestná, pretože napáda racionálny a logický postoj. Logika totiž jasne hovorí: Buď propagujme kondómy, alebo propagujme vernosť. Propagovať obidve riešenia naraz je schizofrenické.

Položme si otázku: Kedy má význam použiť kondóm ako ochranu pred AIDS? Odpoveď: Keď je človek promiskuitný, prípadne, keď žije v monogamnom vzťahu s chorým partnerom.

Vernosť jednému partnerovi

Ak je človek verný jednému partnerovi, tak môžu nastať dva prípady: Buď sú obaja zdraví, alebo aspoň jeden z nich je chorý.

Prvý prípad nevyžaduje použitie žiadnych prostriedkov na ochranu pred AIDS. HIV sa nemá ako dostať medzi nich a ani mimo nich. Iné ako sexuálne prenosy HIV sú možné, ale v probléme otázky kondómy versus vernosť su irelevantné. Je totiž jedno, či človek používa kondóm, alebo je verný. Cez nakazenú krvnú transfúziu sa nakazí tak, či tak. Potom bohužiaľ nastáva druhý prípad.

V druhom prípade má opodstatnenie používať kondóm, aby sa zabránilo prenosu HIV medzi partnermi. Dôležité však je, že aj v prípade prenosu sa HIV ďalej nešíri. Zostáva medzi týmito dvoma ľudmi. Tento prípad je však veľmi málo pravdepodobný, pretože verní partneri sa môžu nakaziť iba mimosexuálne.

Čo v tomto prípade zastavuje šírenie HIV medzi ďalších ľudí?
Vernosť. Kedže ďalší ľudia sa v monogamnom vzťahu nevyskytujú, tak šírenie HIV v populácii nezastavuje kondóm, ale vernosť jednému partnerovi.

Aku rolu zohráva kondóm?
Kondóm tu NIE JE prostriedkom na obmedzenie šírenia HIV v populácii, ale len prostriedkom na obmedzenie šírenia HIV medzi partnermi.

Promiskuitné vzťahy

V promiskuitných vzťahoch jeden aktuálny vzťah môžeme znovu rozdeliť na dva vyššie spomenuté prípady. Vyznamný rozdiel oproti monogamnému vzťahu je ten, že nevieme, v ktorom prípade sa nachádzame.

Čo v tomto prípade zastavuje šírenie HIV v populácii?
Nič. Kondóm len znižuje pravdepodobnosť prenosu vírusu HIV medzi partnermi a tiež v populácii.

Akú rolu zohráva kondóm?
Kondóm JE v tomto prípade prostriedkom na obmedzenie šírenia HIV v populácii, čo je veľký rozdiel oproti použitiu kondómu v mongamnom vzťahu.

Podpora a propagácia jednotlivých metód

Ako som teda ukázal, v monogamnom vzťahu kondóm nie je potrebný na zabránenie šírenia HIV v populácii. Teda ak niekto kondómy takto prezentuje, nutne hovorí o ich používaní v promiskuitných vzťahoch. Ale vernosť je opak promiskuity. Nie je preto možné v súvislosti s týmto problémom propagovať súčasne vernosť aj kondómy. Sú to dve rozdielne konkurenčné metódy. Buď je človek verný alebo obmedzuje šírenie HIV v populácii kondómom.

Vernosť je určite účinnejšia metóda ako kondómy. Dá sa diskutovať o tom, či je nákladnejšie a náročnejšie distribuovať a propagovať kondómy, alebo propagovať vernosť. V diskusii sa určite objaví otázka krátkodého a dlhdobého účinku, jeho rýchlosti, celkovej nákladnosti, miery zásahu do kultúry národov, a podobne. Takto si predstavujem serióznu diskusiu. Považujem však za veľmi nekorektné ak ma niekto obviní z nepriamej vraždy, len preto, že úplne logicky a konzistentne v súlade s mojim postojom nepodporujem kondómy v Afrike.

Zdecimované kultúry a hospodárstva afrických štátov, veľká chudoba, otrasná úroveň zdravotníctva, vojny, hlad (...) sú problémy, ktoré by nás mali trápiť aj pri dumaní o AIDS v Afrike. Na miestach, kde najbližšia studňa je kilometre ďaleko a slovo doktor je neznámy pojem, vyznieva ako sci-fi predstava automatu na kondómy na každom rohu. Ideál vernosti tiež vyznieva len ako pekná ale nepoužiteľná teória, keď rodina žije z peňazí kamionistov...

Ja osobne som nerezignoval na vernosť.


Život končí vyplnením formulára

18. december 2005, 09:37 Diskusia

"Nechcem už žiť", povedala a potom ma pozvala na kávu.

Jedna staršia žena sa mi posťažovala, že by už najradšej umrela. Nie je vážne chorá, má rodinu, ktorá o ňu javí záujem a má aj svoje životné problémy. Jej povzdych nie je reálnym prianím, len extrémnym vyjadrením smútku, či pocitu neužitočnosti. O chvíľu ju táto malomyseľnosť prejde, znovu sa usmeje a pozve ma na kávu.

V neďalekom hospici leží iná žena. Ťažká choroba ju gniavi a spôsobuje jej utrpenie. Človek pri nej musí byť veľmi citlivý, pretože ona už kávu nenavarí. O kávu nejde, ide o to, že jej svet je zúžený do malej množiny pocitov a mimických prejavov. Jemný úsmev, či len pokojne zatvorené oči v jej prípade predstavujú to pozvanie na kávu. Preto je potrebná tá citlivosť - aby človek vedel prijať to tiché pozvanie.

A je to dôležité aj z iného dôvodu. Aj táto žena vyjadrí vo chvíľach beznádeje vôľu umrieť. Ľudia okolo nej, doktori a sestričky, jej blízki, musia v takej chvíli vedieť povzbudiť a pomôcť zmierniť bolesti. O chvíľu ju táto malomyseľnosť prejde a znovu sa usmeje a pozve ma na kávu.

Nerobím si žiadne romantické ilúzie o ťažko chorých a ich bolesti. Desím sa však doktorov, ktorí nám zoberú možnosť zmalomyseľnieť. Desím sa doktorov, ktorí po vyslovení vety "Nechcem žiť" začnú zhánať formuláre namiesto toho, aby postáli, povzbudili a počkali na ďalšie pozvanie na kávu.


Matky pedofilom z lásky, či za hnusné prachy?

24. november 2005, 01:44 Diskusia

Nad tým, že modeling je na hlavu postavený svet, žijúci sám pre seba, sa už nepozastavujem. Každý máme svoje sny. Ak si niekto naplní svoj sen tým, že žije ako výberový kôň, že (ne)žerie len výberovú stravu a že pri prvom zlyhaní ide do konzervy, v poriadku.

Poprosím prítomných mužov, aby zhodnotili túto modelku. Sexi, nie? Má síce malé prsia, ale ujde. Fotka je robená profíkom. Jemne erotická. Neukazuje všetko, necháva nám priestor na fantáziu. Náznak stehna dáva tušiť rozkošné nohy. Predstavujete si ich? Pozor, aby myšlienky nezaleteli príliš vysoko...

Predstavujete si, čo všetko by ste s ňou mohli zažiť, keby ste ju stretli osobne? Len vy a ona.

No... mohla by sa Vám posťažovať, že slovenčinárka na nej sedí a že matematike nerozumie. Prípadne by sa mohla pochváliť úspešným prednesom v súťaži Hviezdoslavov Kubín, či úspechmi v zemepisnej olympiáde. Toto dievča totiž chodí do siedmej triedy na základnej škole. Má trinásť rokov.

Trinásť rokov a zadubená matka je kombinácia, ktorej sa poteší každý pedofil. Už nemusí po nociach v strese hľadať na internete fotky mladých mäsiek. Stačí, aby si kúpil časopis, či navštívil môdnu prehliadku.

Len jedno neviem. Robia to tie matky z lásky voči blížnym v núdzi? Pedofília je objektívna choroba. Chcú pômocť odburávať stres pedofilov pri zháňaní vhodných materiálov? Alebo ide jednoducho o prachy? Zalepene, upotené, hnusné špinavé prachy z dostihov s detskou dôstojnosťou.

fotka je linkovaná zo stránky ludia.sme.sk (http://ludia.sme.sk/clanok.asp?rub=ludia_ludia&cl=2480270), autor nebol uvedený.


Tupý zrak slovenského orla

16. november 2005, 00:02 Diskusia

V poslednom čase sa veľa rozpráva o vzrastajúcom násilí. Popri tejto hlavnej téme sa občas spomenie ľudská nevšímavosť a pasivita. Práve tieto dve pliagy sú zodpovedné za celú škálu negatívnych spoločenských javov v slovenskej spoločnosti. Vždy, keď sa stretnem s prejavom absolútnej a brutálnej nevšímavosti, zostáva mi rozum stáť.

Napríklad si predstavte, že v jedno poludnie sa senilný deduško rozhodne, že sa mu zacnelo domova a vyberie sa z martinskej fakultnej nemocnice pešo domov. Je studený október. Kráča centrom Martina, vrecko s vývodom v ruke, na sebe pyžamo. Prejde cez trhovisko, podchod, okolo obchodného domu,... a šinie si to ďalej. Transparentný dedko!? Tupé, tupé, tupé zraky. Stovky.

Ďalší príbeh sa odohráva na horskom priechode Šturec. V strome zdeformované auto, zjavne nabúrane. Vo vnútri nebadať pohyb. Štyri (!) hodiny chladne motor a dohasína život. Koľko áut prejde cez tento frekventovaný úsek za dvestoštyridsať minút? Záchranári krútia hlavami. Úplné tuhú mŕtvolu pri automobilovej nehode ešte nezažili. Tupé, tupé, tupé zraky. Stovky.

Je nutné nebyť tupým.


Môj ideálny policajt

2. november 2005, 22:25 Diskusia

Moj ideálny policajt pracuje v ideálnej inštitúcii, ktorá samostatne, rýchlo a efektívne rieši každý nahlásený problém. Ja sa nemusím starať, ktoré úrady je potrebné osloviť, aby bol problém odstránený. Je mi jedno, či policajti oslovia veštkyňu Sibylu, rektora univerzity, majiteľa bytovky, alebo desať navzájom prepojených európskych inštitúcií. Pre mňa je dôležité, že mi jedného dňa zaklopú na dvere, prípadne mu pošlú e-mail a s úsmevom (smajlíkom) mi oznámia, že zlepšili môj život.

Dnes ešte nemám ideálneho policajta a políciu do beatifikačného procesu taktiež navrhnúť nemožno. V poslednom čase som štyrikrát mal tu česť rozprávať sa so službukonajúcim policajtom na tiesňovej linke. Nikto ma nenáhaňal so sekerou ani som nenašiel bombu za Thariqovým opaskom. Dôvodod bol úplne prozaický: nemohol som spať.

Snáď zahraničným teroristom a špiónom neprezradím štátne tajomstvo, že z tých štyroch telefonátov bola moja priemerná doba čakania na prepojenie ku kompetentnému rádovo desiatky sekúnd. Síce ma v mojom čakaní upokojovala príjemná hudba, ale mať za sebou nejakého hrdloreza, tak je to nepoužiteľné. Aspoň keby tam pustili niekoho z Hviezdnej roty, mohol by som to použiť ako zbraň.

Ja si takto po nociach klábosím s policajtami. Dostal som však košom a už sa im asi neozvem. Možno som citlivka a nechápem, že o druhej v noci je žúr v blízkom nočnom klube v najlepšom. Dídžej sa pokúša rezonanciou privodiť srdcový kolaps, a tak znížiť stavy bratislavského dorastu. Je sezóna.

Policajti nemôžu zasiahnuť, lebo klub je na akademickej pôde a na to potrebujú povolenie rektora. Aspoň mi teda prajú dobrú noc a ja im príjemnú službu (sme to ale ironické hoväda).

Ak sa nabudúce nedovoláte, čítajú mi rozprávku...