Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
Tu Bezdeda. Ďakujem, dovidenia.
Dnes som bol s kamarátom, kolegom a diplomovým vedúcim v jednej osobe v čajovni. Ako sme tam sedeli a preberali témy od informatiky až po náboženstvo, všimol som si jednu ženu, ktorá mi pripomenula moju kamarátku. Podobala sa na ňu. Kamarátku som už dlhší čas nevidel, a tak som sa rozhodol zavolať jej. Problém nastal, keď som zistil, že po nedávnom znovuzmobilnení som stratil jej číslo.
Nuž čo, hodina nebola ešte pokročilá, tak som zavolal sestre. Tá nedvíhala, preto som zavolal bratovi. Brat mi povedal, že kamarátka si pred časom zmenila číslo a že on nemá jej nové. Poprosil som ho, aby ho zistil a poslal mi SMS. Položil som mobil na stôl a pokračoval v rozhovore s Martinom.
Po chvíli mi prezvonila sestra. Zavolal som jej naspäť a povedal jej, čo potrebujem. Taktiež nemala nové číslo. Aspoň sme chvíľu pokecali o tom ako sa máme. Júj, častejšie by som mal chodiť do čajovní a zhánať čísla kamarátov. So súrodencami 240 až 500 km vzdialenými od Bratislavy komunikujem málo.
Po štvrťhodine mi prišla SMSka s číslom. Hneď som naň zavolal a snažil sa začať rozhovor vtipne. Naladil som hlas do väčšej výšky a predstieral som, že volá Tomáš Bezdeda. Kamarátka má už po dvadsiatke, a teda nemožno hovoriť o puberťáčke. Dokonca je váženou pani učiteľkou.
- Ahoj, tu je Tomáš Bezdeda. Počul som, že si moja fanynka, tak ti volám.
- Aha. Ďakujem, dovidenia.
- Soňa, to som...
- pííí pííí pííí
Môj ďalší pokus o telefonát bol odmietnutý, moja SMSka zostala pravdepodobne neprečítaná, dokonca ani telefonát z kamarátovho mobilu nebol prijatý. Uvedomil som si aká komunikačná bariéra nastala. Kamarátka si myslí, že som uchyl a čím viac jej budem volať, tým menšia šanca je, že to zdvihne. Tak som jej už nevolal a snáď sa mi s ňou podarí skontaktovať zajtra.
A ja som jej chcel len povedať, že už sme sa dlho nevideli. Spýtať sa jej ako sa má. Čo robí, čo je nové v Turanoch? Nuž, Sonička, tak snáď nabudúce Ťa už "Bezdeda" neodradí.