Zakaždým, keď si nejakým spôsobom pripomeniem druhú svetovú vojnu, mám akési nutkanie preniesť sa v čase a ocitnúť sa na niektorej z dobových fotografií. Vidieť na vlastné oči obrovské ambície a túžbu po pomste prvou svetovou vojnou potupeného nemeckého národa. Vidieť rozprávkovo zlé dôsledky pohľadu na svet, ktorý neráta s individuálnym človekom a zaokrúhľuje ľudstvo na národy a rasy. Bez zvyšku.
Zakaždým, keď počúvam o tých zverstvách, v duchu zatínam päste a nadávam. Potom sa ukľudním a rozmýšľam nad tým, ako by vyzeral môj život, keby som sa narodil v roku 1922. Mohol by som byť synom nemeckého politika, židovského obchodníka, poľskej matky, slovenského robotníka, britského úradníka. Nie som zlý človek. Mám rád svoju rodinu, národ, zvyky a podporujem tých, čo ich obhajujú.
Druhá svetová vojna je pre mňa veľkým mementom. Jeden z najväčších odkazov pre môj život spočíva v tom, že som zodpovedný za to, koho podporím. Hydraulika moci funguje. Malé a slabé hlasy môžu zdvihnúť veľké veci a je potrebné si dať pozor, aby nás nakoniec nerozpučili, prípadne nezačali so zaokrúhľovaním. A aj dnes je veľa tých, ktorým prekážajú desatinné miesta v spoločnosti.
Sledujem fotky, vpíjam sa do nich a do morku kostí si predstavujem smútok, hanbu, strach či bolesť ľudí na nich. Predstavujem si však aj hrdosť, radosť, pýchu a ambície, pretože na smútok ma nikto lákať nebude. S hrdosťou, radosťou, pýchou a ambíciami sa stretávam na každom kroku, a preto si dávam pozor.
Ak budete mať príležitosť, pozrite si nacistický propagačný film Večný žid (Der Ewige Jude). Veľmi poučná exkurzia do počiatkov mediálnej manipulácie. Prípadne si pozrite stránku o druhej svetovej vojne s množstvom obrázkov, zvukov a videí.