Vážený pán minister kultúry Maďarič,
so záujmom som si prečítal o návrhu Vášho ministerstva, zriadiť nový úrad, ktorý bude stáť asi niekde v Bratislave a 70 miliónov ročne. Pán minister, všimli ste si, že na Slovensku už máme úrady, ktoré naháňajú ľudí, aby prispievali na štát a na jeho služby verejnosti? Voláme ich daňové úrady. Krátky popis hovorí, že daňové úrady vyberajú dane, ktorým sa nikto živý nevyhne, zatiaľ čo Váš úrad bude vyberať koncesionárske poplatky, ktorým sa nikto živý nevyhne. Ak teda máme prispievať na STV a SRO, nekomplikujte to, veď na dane sme si už zvykli.
Má vôbec existencia STV a SRO v ich dnešnej podobe zmysel? O bombardovaní sa dozvieme skôr z ľubovoľného neštátneho rádia, ktoré bude hlásiť zápchy na zbombardovanej diaľnici. Na pozeranie filmov slúžia kiná, DVD-čká a televízne stanice, ktoré, čuduj sa svete, na Slovensku existujú a darí sa im veľmi dobre. Medzi ďalšie zbytočné služby verejnosti, ktoré poskytujú STV a SRO patria: predpoveď počasia, reklamy, telenovely, reality-show, zábavné programy a komediálne seriály. Asi sa pýtate, čo mám proti telenovelám. Predstavte si, že existuje štátna inštitúcia, ktorá predáva rožky (pán Fico, neslintajte). Chápete? V STV sú tými rožkami telenovely. Je to zbytočná verejná služba, ktorú na lepšej úrovni poskytujú iní a je nezmysel platiť verejnú inštitúciu, ktorá ponúka zbytočné služby. (Nezmysel je niečo, čo by ste neurobili vo svojom byte.)
Môj návrh riešenia je jednoduchý. SRO a STV sa premenujú na Jednotný informačný systém obyvateľstva (JISO) a ten prejde pod správu ministerstva vnútra. Bude slúžiť ako informačný kanál v čase občianskej vojny, výbuchu atómovej elektrárne a živelných pohrôm. V čase pokoja bude vysielať kultúrne programy, ako sú záznamy z koncertov, prípadne nekultúrne programy ako sú záznamy z rokovaní NRSR. To je všetko. Rožky nech predávajú pekárne.
Reagujem na článok Za STV a rozhlas má platiť každý.