Go to content Go to navigation Go to search

Prečo?
blog Filipa Likavčana

Kategórie

Vyhľadávanie


Toto si pozrite

Blogy, ktoré čítam

Stránky, ktoré čítam




Prvá atómová vojna

2. január 2006, 08:13

V zime roku 2006 Rusko odpojilo od zemného plynu Ukrajinu. V zime roku 2009 sa Európa a s ňou celý svet spamätávali z najničivejšieho vojnového konfliktu od čias druhej svetovej vojny.

V zime roku 2006 Rusko odpojilo od zemného plynu Ukrajinu, ktorá na odvetu zvýšila cenu nájomného za vojenskú základňu Rusov na jej území. Rusko to považovalo za porušenie zmluvy a otvorilo otázku spoločných hraníc.

Dňa 14. apríla 2006 prekročili ruské okupačné vojská hranice Ukrajiny. Na Ukrajine vypukla občianska vojna. Časť obyvateľstva sa pridala na stranu Rusov, zvyšok sa vojensky postavil proti obrovskej presile. Štáty EÚ a USA prvé dva týždne neoficiálne podporovali zbraňami a zásobami proukrajinskú stranu konfliktu. Medzitým sa na území Poľska, Slovenska a Maďarska zhromaždili armády NATO s výnimkou armády USA. Ukrajina nemala žiadnu šancu a po mesiaci sa defacto stala súčasťou Ruska. 27. júna Rusko dejure vyhlásilo Ukrajinu za svoju federatívnu republiku. Ukrajina však nebola pokojná. V krajine pôsobili povstalecké jednotky, ktoré útočili na ruskú armádu a sabotovali ropovody a plynovody. Navyše v okolitých krajinách nastali problémy so stotisícami utečencov. V pohraničných oblastiach armády NATO preto zriaďovali utečenecké tábory.

Nedostatok plynu a ropy čoskoro začali pociťovať aj ďalšie európske krajiny. Rusko sa síce formálne snažilo rázne zakročiť proti sabotérom, ale v skutočnosti postupovalo veľmi vágne. To malo za následok, že Európa začala čoraz viac trpieť deficitom ropy a zemného plynu. Po vyčerpaní strategických zásob a zlyhaní rozhovorov s Ruskom nastala v Európe veľká energetická kríza. V zime na prelome rokov 2006/2007 umrelo v Európe len v dôsledku mrazov vyše 50 000 ľudí. Situácia boli veľmi vyhrotená. Rusko za žiadnych okolností nechcelo prijať pomoc od armád NATO, a tak celá Európa čakala so svojimi armádami pred bránami Ukrajiny. 14. apríla 2007 v moskovskom metre spáchali ukrajinskí a čečenskí militanti obrovský teroristický utok. Umreli pri ňom tisícky ľudí. Prezident Ruska Vladimír Putin nariadil rázne operácie na území oboch nepokojných federatívnych republík. Situácia na Ukrajine, ktorá sa medzičasom zlepšila, sa teraz značne skomplikovala. Sabotáže boli na dennom poriadku a ropovody boli po krátkom čase znovu úplne nefunkčné.

Generálny tajomník NATO po dohode s EÚ dal 26. apríla 2007 Rusku 30 dňové ultimátum na obnovenie dodávok ropy a zemného plynu. Vladimír Putin odmietol ultimátum a upozornil, že Rusko je pripravené brániť svoje územia. Po vypršaní ultimáta prekročili dňa 26. mája 2007 vojská NATO hranice Ukrajiny. Narazili na tvrdý odpor ruskej armády. Konvenčné boje trvali 15 mesiacov. 18. augusta 2008 Moskva použila atómové zbrane, ktoré zničili Brusel, Varšavu, Prahu a Londýn. Ako odvetu NATO zdevastovalo Moskvu a Kyjev.

40% obyvateľov Ukrajiny zahynulo, 15% utieklo, milióny ľudí zahynuli v zbombardovaných mestách Európy a stotisíce vojakov na obidvoch stranách zahynuli pri bojoch na Ukrajine. Zahynul aj prezident Putin.

20. augusta 2008 bolo v Bratislave podpísané prímerie. 5. októbra 2008 bola podpísaná mierová zmluva, podľa ktorej územie Ukrajiny prešlo pod dočasnú spoločnú správu NATO a Ruska. Krajina bola natoľko zdevastovaná, že trvalo niekoľko mesiacov, pokým boli znovu obnovené dodávky ropy a zemného plynu. 1. januára 2009 začala na pôde OSN konferencia o povojnovom usporiadaní Ukrajiny. Prvá atómová vojna sa skončila s obrovskými škodami a jediným štastím pre ľudstvo bolo, že do konfliktu sa priamo nezapojili USA. Tretiu svetovú vojnu a jej devastujúce účinky by sme pravdepodobne pociťovali dodnes, ak vôbec...

Toto je rozprávka o plyne, nie je to analýza ani predpoveď.