Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
Invalidi, invalidi, hýbte sa...
Výška príspevku sa zvyšuje, ale hlúpa byrokracia a arogancia štátnych zamestnancov zostáva.
Od januára sa zvyšuje maximálna výška peňažného príspevku na prepravu pre ŤZP (ťažko zdravotne postihnutých) z 2 500 Sk na 2 750 Sk mesačne. Fajn. Len by som chcel vedieť, ktorý inteligent v Martine vymyslel, že ťažko zdravotne postihnutý občan musí osobne každý mesiac príjsť podpísať vyúčtovanie prostriedkov, ktoré využil.
Môj starký využíva tento príspevok na taxík, keď sa potrebuje niekde dostať. Cesta do mesta a naspäť ho výjde zhruba na 400 Sk. Prečo je nútený osobne terigať sa na úrad, keď to za neho môže vybaviť manželka?
Nie je to absurdné ak štát doslova vyhodí 400 Sk a trápi postihnutého človeka (ktorý sa v Martine musí bolestivo vyšplhať hore schodmi, nech žije bezbariérový prístup!) len preto, aby prišiel vykonať jeden zbytočný byrokratický podpis? A ak sa človek ozve a poukáže na nezmyselnosť tohto konania, tak ho zodpovedná štátna pracovníčka (s aroganciou rokmi pestovanou pri káve) schladí, že to nie je jeho starosť.
Škatule, škatule, hýbte sa...
Doplnené z diskusie:
elizabeth: "Moja 94 ročná babka nemohla dostať preukaz ZŤP lebo nemala fotku príslušnej veľkosti maximálne jeden rok starú (...). Skús dostať skoro chromú a úplne alzeheimerickú babku k fotografovi (...). Tento druh "humoru" dobre poznam."
Tupý zrak slovenského orla
V poslednom čase sa veľa rozpráva o vzrastajúcom násilí. Popri tejto hlavnej téme sa občas spomenie ľudská nevšímavosť a pasivita. Práve tieto dve pliagy sú zodpovedné za celú škálu negatívnych spoločenských javov v slovenskej spoločnosti. Vždy, keď sa stretnem s prejavom absolútnej a brutálnej nevšímavosti, zostáva mi rozum stáť.
Napríklad si predstavte, že v jedno poludnie sa senilný deduško rozhodne, že sa mu zacnelo domova a vyberie sa z martinskej fakultnej nemocnice pešo domov. Je studený október. Kráča centrom Martina, vrecko s vývodom v ruke, na sebe pyžamo. Prejde cez trhovisko, podchod, okolo obchodného domu,... a šinie si to ďalej. Transparentný dedko!? Tupé, tupé, tupé zraky. Stovky.
Ďalší príbeh sa odohráva na horskom priechode Šturec. V strome zdeformované auto, zjavne nabúrane. Vo vnútri nebadať pohyb. Štyri (!) hodiny chladne motor a dohasína život. Koľko áut prejde cez tento frekventovaný úsek za dvestoštyridsať minút? Záchranári krútia hlavami. Úplné tuhú mŕtvolu pri automobilovej nehode ešte nezažili. Tupé, tupé, tupé zraky. Stovky.
Je nutné nebyť tupým.
E-mail bratislavskej krajskej rade KDH
Dnes som poslal e-mail bratislavskej krajskej rade KDH. Ak máte záujem, môžete si prečítať jeho znenie. Som rozčarovaný z jej rozhodnutia, aj keď som už dávnejšie predpokladal ako to dopadne. Stále som veril, že ľudia v rade predsa len majú istý nadhľad.
Dobrý deň, som volič a dlhoročný sympatizant KDH a s poľutovaním konštatujem, že želám volebný neúspech KDH v bratislavskom kraji. Dôvodom je rozhodnutie rady o ponechaní p. Bielika na kandidátnej listine. Považujem to za prejav absolútnej absencie politického nadhľadu a malomeštiactva. Bratislavská krajská rada hanbite sa. Nechápete, že je jedno, či je p. Bielik vinný alebo nie? Škodíte tým celému KDH, pretože ľudia nevedia, že krajské rady sú samostatné a vedenie KDH nemá na ich rozhodovanie dosah. P. Bielik je obvinený z trestného činu a aj keď platí prezumpcia neviny, mala byt platiť aj istá politická prezieravosť. Načo ho pcháte na oči verejnosti a tým len zbytočne provokujete? Prečítajte si noviny. Napríklad prof. Kusy už píše o kamufláži v KDH, ďalší politológ píše o tom, že vedenie KDH nemá autoritu. A to všetko kvôli Vám! Ja by som povedal, že je to riadny trapas. Prosím dajte tento e-mail prečítať všetkým, ktorí hlasovali za zotrvanie p. Bielika na kandidátke. Gratulujem, preukázali ste nulový politický nadhľad a malomeštiactvo! Škodíte KDH. Prosím zmeňte svoje stanovisko a stiahnite p. Bielika. On aj KDH tým môže len získať. Ak ho súd oslobodí z obvinení, tak sa vráti. Vôbec neplatí, že ak by odstúpil, tak tým prizná vinu. Nevidíte, že ľudia to vnímajú úplne inakšie?? Halóóó, vylezte z ulít! Počúvajte ľudí! Ďakujem. Prajem príjemný deň. Filip "filer" Likavčan
Kua, kua nejdeee o to, Slováci
Známi ľudia kritizujú STV za kultúru "ožranov" a primitívneho vkusu.
26. mája niekoľko známych ľudí kritizovalo STV. Vo výzve píšu, že "práve STV nesie podstatný diel zodpovednosti za stav kultúry a kultúrnosti v spoločnosti".
Zaujali ma slová Štefana Skrúcaného, ktorý povedal, že "vedúca úloha robotníckej triedy" sa paradoxne potvrdila 15 rokov po revolúcii, keďže medzi divákmi je najviac ľudí so základným vzdelaním a detí, ktorým sa program prispôsobuje. "Otázka je, či diktatúra vkusu takejto väčšiny neposúva kultúrnosť a kultivovanosť spoločnosti o 40 rokov dozadu," povedal.
Aké bizarné. Štefan Skrúcaný nám dlhé roky z televíznych obrazoviek ponúka vysoko intelektuálny humor v podobe storakého stvárnenia ožranov, prvoplánových paródií na policajtov, či rôzne dvojzmyselné trápnosti. Je to pochopiteľné, keďže medzi divákmi je najviac ľudí so základným vzdelaním, ktorým svoju tvorbu prispôsobuje. "Otázka je, či diktatúra vkusu takejto väčšiny neposúva kultúrnosť a kultivovanosť spoločnosti o 40 rokov dozadu," pýtam sa.
A tak mám z tejto výzvy zmiešané pocity. Vnímam jej racionálny základ, len ta cháska je nejaká "divnua", kua.
Sci-fi: Internet na Slovensku
Dva príbehy o budúcnosti internetu na Slovensku. Ktorý sa naplní?
Slovensko – internetový líder
Začiatkom roku 2005 sa vláda Mikuláša Dzurindu pustila do ďalšieho veľkého rozvojového a reformného projektu. Po rokoch stagnácie v oblasti internetu si za svoj cieľ stanovila vyspelú informačnú spoločnosť a začala robiť rázne kroky na jeho naplnenie. Ako prvé vzniklo ministerstvo informatiky. To v priebehu dvoch mesiacov vypracovalo stratégiu rozvoja internetu na Slovensku. Následne, po sérii schválených zákonov, sa začalo s napĺňaním odvážnych zámerov vlády. Dnes, v roku 2010, môžeme s istotou tvrdiť, že bez týchto opatrení by sa Slovensko nikdy nestalo internetovým lídrom v strednej Európe.
Aká bola stratégia?
- upraviť legislatívu, a tak pripraviť podmienky pre ďalšie kroky
- vytvoriť centralizovaný informačný systém, ktorý by umožňoval získavať informácie a využívať služby poskytované verejnými inštitúciami
- podporovať poskytovanie služieb pomocou internetu v prípade, že ponúkajú vyšší komfort alebo kvalitu ako klasický spôsob
- podporovať projekty zamerané na informatizáciu
Medzi prvé reformné zákony patrili zákony o prístupnosti informácii na internete. Tieto stanovili pravidlá, ktoré musí spĺňať každá webstránka, dokument a e-mail verejnej inštitúcie. V priebehu jedného roka sa inštitúcie museli prispôsobiť a stránky sa stali prístupné nielen majoritnej časti obyvateľstva, ale aj ľudom s rôznymi postihnutiami a používajúcim rôzne technické prostriedky. Od polovice roku 2005 sa začal vytvárať jednotný centralizovaný informačný systém. Ten poskytoval informácie a služby všetkých verejných inštitúcií priamo, alebo poskytoval odkaz na ich zdroj.
Od roku 2006 sa na všetkých úrovniach štátneho aparátu postupne prechádzalo z klasického poskytovania služieb na elektronické. Ministerstvo informatiky vytváralo legislatívny rámec tohto procesu a v spolupráci s odborníkmi navrhovalo jeho realizáciu.
Ministerstvo informatiky v spolupráci s ostatnými ministerstvami pripravilo motivačné programy pre rôzne skupiny ľudí. Program “Bystrá hlava” podporoval študentov stredných a vysokých škôl pri realizácii ich nápadov súvisiacich s využívaním internetu v živote. Program “E-obchod” podporoval malých a stredných podnikateľov, ktorí sa rozhodli využívať internet nielen na publikovanie informácií, ale aj na aktívne poskytovanie služieb. Podporný program “E-úrad” motivoval zamestnancov úradov, aby prinášali inovatívne nápady na zlepšovanie ich služieb. Na prechodné obdobie boli schválené rôzne zvýhodnenia pre prevádzkovateľov internetových kaviarní, bola znížená daň z pridanej hodnoty za výpočtovú techniku, internet bol zavedený a zadarmo sprístupnený v každej knižnici, boli vytvorené verejné informačné terminály na každom úrade a bolo zrealizovaných ešte mnoho ďalších opatrení.
Výsledok sa dostavil v priebehu troch rokov. Čoraz viac ľudí začalo využívať nový prístup k štátnemu aparátu, a to nielen na verejne prístupných miestach, ale aj z domácností, ktoré privítali množstvo nových služieb, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore. Výrazne klesla miera byrokracie a korupcie na úradoch. V roku 2009 Slováci kúpili viac počítačov ako v období od roku 2000 do roku 2004 dohromady. Malí lokálni poskytovatelia internetu, ktorých zo začiatku podporoval štát, stiahli cenu pripojenia na prijateľnú úroveň, takže v roku 2008 podiel domácnosti s prístupom na internet dosiahol úroveň vyspelých krajín Európy. Podľa prieskumov v roku 2010 je využitie internetu na Slovensku nasledovné: služby 24%, informácie 31%, zábava 45%.
Slovensko – internetový outsider
Začiatkom roku 2005 miera informatizácie Slovenska viditeľne zaostávala za ostatnými krajinami EU. To sa najlepšie ukazovalo v miere využívania internetu v domácnostiach. Zodpovední predstavitelia sa snažili tento nepriaznivý stav zmeniť. Do škôl sa kúpili výkonné počítače s pripojením na internet. Vláda podporovala kúpu počítačov u obyvateľov jednorazovým finančným príspevkom, v prípade, že sa človek zaviazal, že bude pripojený na internet aspoň tri roky.
V rokoch 2006 až 2008 sa naozaj na internet pripojilo veľké množstvo domácností a v tomto ukazovateli Slovensko dobehlo vyspelé krajiny Európy. Po čase však mnoho domácností pripojenie na internet zrušilo, pretože im neposkytoval informácie, ktoré očakávali. Internet na Slovensku bol stále len otázkou zábavy a osobnej komunikácie. Vláda spravila veľmi málo pre to, aby napríklad vzrástla úroveň služieb poskytovaných štátnym aparátom, nespravila nič pre to, aby stúpla kvalita poskytovaných informácii a aby uľahčila občanom ich vyhľadávanie.
Preinvestované miliardy do počítačov a jednorazových nesystematických dotácií boli v ostrom protiklade napríklad s daňovým zaťažením malých internetových kaviarní, vysokými cenami za internet a v tomto svetle sa javia ako premrhané peniaze, ktoré sa dali využiť omnoho lepšie. Presne ako hovorí ľudová múdrosť: “lepšie je naučiť ľudí chytať ryby, ako ich stále rybami kŕmiť”.
Výsledok na seba nenechal dlho čakať. Zatiaľ, čo v okolitých krajinách ľudia veselo komunikovali s úradníkmi cez internet, na Slovensku aj v roku 2010 vládla byrokracia a korupcia, elektronický obchod stagnoval a miera informatizácie neprekročila svoj tieň z roku 2005.