Ako je vidieť zo screenshotov, do systému Dobrý anjel som vstúpil v septembri 2006. V tom čase som už niekoľko mesiacov v hlave rozmýšľal o podobnom spôsobe realizácie dobročinnosti a preto som Dobrého anjela privítal a hneď som sa do neho zapojil.
Veľa ľudí ma negatívnu skúsenosť so zneužitím dobročinnosti. Zakladatelia Dobrého anjela sa preto maximálne snažia, aby nikto nemal pochybnosti, že peniaze, ktoré pošlete do Dobrého anjela, budú do posledného haliera použité na pomoc ľuďom v núdzi.
Po skoro roku mojej účasti v systéme Dobrý anjel potvrdzujem, že systém je úplne transparentný a poskytuje veľkú mieru kontroly. Priložené screenshoty dokumentujú dobrú informovanosť o toku peňazí v systéme.
Do systému sa vstupuje krátkou registráciou a prvou platbou. Registráciu je možné spraviť cez internet, SMSkou alebo poštou. Peniaze je možné posielať bankovým prevodom, aktiváciou služby v sieti Orange, cez špeciálnu platobnú alebo kreditnú kartu VÚB alebo poštovou poukážkou. Minimálny príspevok je stanovený na 50 Sk. Po vstupe do systému nie je človek nijak viazaný, môže prispievať pravidelne alebo nepravidelne.
Všetky peniaze, ktoré pošlem na účet Dobrého anjela vidím v zozname (kliknutím na obrázok ho zväčšíte):
V zozname odoslaných príspevkov je rozpísané koľko peňazí išlo jednotlivým príjemcom. Na obrázku vidieť, že môj príspevok za február sa rozdelil medzi viacerých príjemcov.
V zozname príjemcov, je zoznam tých ľudí, ktorí dostali peniaze, ktoré som poslal do systému. V zozname vidím ich meno, priezvisko, telefónne čísla, e-mailovú adresu a poštovú adresu. Nie je problém zdvihnúť telefón a zavolať dotyčnej osobe a priamo sa jej spýtať, či jej prišli peniaze v deklarovanej výške.
Každý prispievateľ do Dobrého anjela pri vstupe do systému súhlasí s tým, že údaje o príjemcoch bude držať v tajnosti.
Na poslednom obrázku je profil pani Kataríny, ktorá patrí medzi tých, ktorým svojimi príspevkami pomáham. V profile sú znovu podrobné kontaktné údaje a stručný opis jej životnej situácie. Takýto profil má každý príjemca. Nadácia Dobrý anjel zhruba v polročnej periodicite kontaktuje ľudí a informuje sa o stave ich situácie.
V súčasnosti s Dobrým anjelom spolupracuje 111 onkológov. Výber príjemcov robia títo doktori.
Vážený pán minister kultúry Maďarič,
so záujmom som si prečítal o návrhu Vášho ministerstva, zriadiť nový úrad, ktorý bude stáť asi niekde v Bratislave a 70 miliónov ročne. Pán minister, všimli ste si, že na Slovensku už máme úrady, ktoré naháňajú ľudí, aby prispievali na štát a na jeho služby verejnosti? Voláme ich daňové úrady. Krátky popis hovorí, že daňové úrady vyberajú dane, ktorým sa nikto živý nevyhne, zatiaľ čo Váš úrad bude vyberať koncesionárske poplatky, ktorým sa nikto živý nevyhne. Ak teda máme prispievať na STV a SRO, nekomplikujte to, veď na dane sme si už zvykli.
Má vôbec existencia STV a SRO v ich dnešnej podobe zmysel? O bombardovaní sa dozvieme skôr z ľubovoľného neštátneho rádia, ktoré bude hlásiť zápchy na zbombardovanej diaľnici. Na pozeranie filmov slúžia kiná, DVD-čká a televízne stanice, ktoré, čuduj sa svete, na Slovensku existujú a darí sa im veľmi dobre. Medzi ďalšie zbytočné služby verejnosti, ktoré poskytujú STV a SRO patria: predpoveď počasia, reklamy, telenovely, reality-show, zábavné programy a komediálne seriály. Asi sa pýtate, čo mám proti telenovelám. Predstavte si, že existuje štátna inštitúcia, ktorá predáva rožky (pán Fico, neslintajte). Chápete? V STV sú tými rožkami telenovely. Je to zbytočná verejná služba, ktorú na lepšej úrovni poskytujú iní a je nezmysel platiť verejnú inštitúciu, ktorá ponúka zbytočné služby. (Nezmysel je niečo, čo by ste neurobili vo svojom byte.)
Môj návrh riešenia je jednoduchý. SRO a STV sa premenujú na Jednotný informačný systém obyvateľstva (JISO) a ten prejde pod správu ministerstva vnútra. Bude slúžiť ako informačný kanál v čase občianskej vojny, výbuchu atómovej elektrárne a živelných pohrôm. V čase pokoja bude vysielať kultúrne programy, ako sú záznamy z koncertov, prípadne nekultúrne programy ako sú záznamy z rokovaní NRSR. To je všetko. Rožky nech predávajú pekárne.
Reagujem na článok Za STV a rozhlas má platiť každý.
Žijú spolu roky, milujú sa, zoberú sa a priamo na svadbe ona stretne Osobu, ktorá predčí všetko to čo mala doteraz. Chvíľu sa bráni, manželský vzťah ochladne, jej dobráčisko manžel hľadá chybu v sebe. Podvedie ho, oľutuje to, prizná sa mu, chce s ním zostať. On sa nahnevá, je nešťastný, vyznáva jej lásku, ...
(koniec romantiky, srdca a rozum sa rozchádzajú, doba nezničiteľných Terminátorov)
... a posiela ju preč. Ona chce zostať, zveruje sa rodičom, otec jej radí ísť za hlasom srdca a proti hlasu rozumu. Prichádza za Osobou, vyznáva jej lásku, zostávaju spolu, manžel a minulosť - ozvena hlasu rozumu - je razom vyriešená kapitola. Manžel osamotený plače, ľutuje, že ju poslal preč, prekonáva hlas srdca, nastupuje do lietadla, počúva hlas rozumu a nadväzuje nový vzťah...
Odkaz filmu: Ak tvoj partner počúva hlas srdca a nepočúva hlas rozumu, buď rozumný, nerob problémy, choď z cesty a je to v pohode. Aj ty si v pohode. Všetci sme v pohode.
http://www.imdb.com/title/tt0421994/
Nemáme veľmi na výber, lebo sme to dojebali. Nie trošku, veľmi. V Európe takúto hlúposť ešte nik nespravil, ako sme my spravili.
Nincsen sok választás, azért nincsen, mert elkúrtuk. Nem kicsit, nagyon. Európában még ilyen böszmeséget nem csinált senki, mint amit mi csináltunk.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány (Maďarská socialistická strana - MSZP) aj takto komentoval roky vládnutia socialistov v Maďarsku, ktorých dôsledkom je, že krajina je pred krachom a Maďari si budú musieť uťahovať opasky.
Nech žije socializmus!
PS: Vo Švédsku socialisti prehrali voľby.
Karol Sudor spravil rozhovor s mierovým aktivistom Eduardom Chmelárom. Chmelár pri otázke intervencie Ruska v Čečensku tvrdí, že nie je povinný zaujať postoj k všetkému, a napriek tomu to neznižuje legitimitu jeho kritiky iných neprávostí. V tom s ním suhlasím. Eduard Chmelár si však týmto odporuje, pretože v inej odpovedi svoju kritiku legitímnosti postupu USA v Iraku stavia okrem iného aj na tom, že USA nezasiahli proti všetkým diktatúram, ale len proti niektorým. V tomto prípade selekcia ovplyvňuje legitimitu (ne)reakcie, či (ne)konania? Slovami Eduarda Chmelára: "Čo si mám o tom myslieť?"
V otázke, či má iná krajina právo vojensky zasiahnuť voči krajine, kde sú terorizovaní občania, uznáva, že za istých okolností alebo v istej forme (revízia Charty OSN) je to možné. Pri konkrétnej otázke čo by navrhoval v prípade Kosova sa nechce nechať vohnať do "nejakej moralizujúcej hry". V preklade to znamená, že nemá žiadne reálne alternatívne riešenie - len reči. Keby bol chirurgom, zrejme by napísal siahodlhý článok, v ktorom by kritizoval iných chirurgov, že spôsobili pacientom bolesti, pričom ten jeho by zatiaľ exol na stole.
Eduard Chmelár a jemu podobní pacifistickí rojkovia (a nemyslím to pejoratívne) ignorujú fakt, že vytvoriť morálne a eticky dokonalý svet nie je možné. Vždy budú existovať zli a zakerní ľudia a celé skupiny takýchto ľudí. Je potrebné eliminovať podmienky pre vznik nenávisti, či závisti odstraňovaním chudoby a hladu, ale ani po teoretickom odstránení všetkých týchto existenčných problémov nebude na zemi raj. Keby to takto fungovalo, čast ľudstva, ktorá prežerie väčšinu potravín na zemi, by bola ľudomilná dobrosrdečná cháska bez vrahov, znásilňovačov, klamárov a feministiek (lebo súčasťou dokonalosti je aj genderová rovnosť).
Odporúčam Eduardovi Chmelárovi nechať sa ešte raz intelektuálne povzniesť inšpiráciou z kresťanstva, ktoré tvrdí, že dokonalá spoločnosť bude až v nebi. Na zemi sa to nikdy nepodarí.
PS: Som rád, že aspoň na niečom sa zhodneme a obaja odsudzujeme prítomnosť pedofila na blogoch SME.