Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
Ako vytrhnúť slovenskej politike političku
Blížiace sa prezidentské voľby rozhýbali úvahy o kandidátoch na túto úradnícko-reprezentačnú funkciu. Prezident má byť nestranícky, čiže de facto nemá mať politický názor. Zjednodušene povedané má byť úradník podpisujúci zákony a reprezentant štátu prijímajúci návštevy. Ak má byť úradnicko-reprezentačná funkcia prezidenta dobre realizovaná, musí ju zastávať človek, ktorý sa osvedčil ako dobrý úradník a reprezentant.
Nepochybujem, že Iveta Radičová by ako prezidentka bola vhodnou reprezentačnou osobnosťou. Možno by sa ako úradníčka nudila, ale ani v tomto nemám obavy. Nadstraníckosť by jej nerobila veľké problémy, konečne by bol prezidentom nekomunista, atď. So všetkými týmito argumentami súhlasím. Avšak… Iveta Radičová je politička s veľkým potenciálom, ktorá má viacero atribútov, ktoré ju predurčujú na politický úspech v jej vlastnej strane ale aj mimo nej. Je žena, čím spontánne imponuje ženám bez ohľadu na politické preferencie a nespontánne imponuje rôznym “equal” agentom a agentkám. Je odborníčka, čo jej oprávnene dáva punc autority, znovu nadstraníckej. Nemá jazvy z minulosti, nebola komunistkou pred rokom 1989 ani “sociálnym netvorom” pred rokom 2006. Nie je len politickou celebritkou “do počtu”. Dokáže jasne a zrozumiteľne formulovať svoje predstavy, pričom využíva odborné zázemie a nie len populistické emócie. V neposlednom rade je to sympatická a šarmantná osoba. Prirodzeným dôsledkom je, že sa v SDKÚ za krátky čas stala jednou z vedúcich osobností a je taktiež medzi najpopulárnejšími osobnosťami slovenskej politiky. Patrí k hŕstke tých politikov a političiek, ktorých ľudia vnímaju najprv ako autority a až na druhom mieste si všímajú ich politické plavky.
V snahe zaujať občana má opozícia v zásade tri možnosti. Prvou je šikovná opozičná politika spočívajúca v dôslednej a zrozumiteľnej kritike všetkých prešľapov vlády. Druhou je prinášanie vlastných nápadov a mravenčia osvetová práca pri získavaní podpory verejnosti. Treťou je populizmus.
Konfrontačných politikov ma opozícia dostatok. Momentálne síce pôsobia ospalým dojmom, ale keď sa krátko pred voľbami zobudia, dokážu motivovať skalné jadrá. Ani o populistov nie je v opozícii núdza. Osobností, ktoré sú schopné pri oslovovaní voličov presahovať rámec vlastnej politickej strany a neskĺzavajú do populizmu, má však opozícia ako Ikores štátnych zákaziek. Len zopár. V SDKÚ je takou osobnosťou Iveta Radičová, čo ukázali posledné parlamentné voľby a ukazujú to aj prieskumy popularity.
Prirovnaním k armáde, ak ju opozícia odloží do čestnej vojenskej funkcie ďaleko od frontu, stratí významného veliteľa v bojovom poli. Opozícia ma na výber z viacerých politikov, ktorí sa osvedčili ako dobrí úradníci, dobre reprezentovali Slovensko z titulu svojej funkcie a už nemajú (alebo nikdy nemali) potenciál presahovať rámec vlastnej strany. Takíto politici vystupujú v politickom zápase ako úradníci. Neprinášajú vlastné témy, nie sú konfrontační, ale poctivo plnia svoje (úradnícke) úlohy v straníckych aparátoch.
Prezidentská funkcia je najvyššia karierna priečka pre aktívneho politika a Iveta Radičová je ešte príliš mladá a príliš aktívna na to, aby ju opozícia dobrovoľne vyradila z politického zápasu. Hlavný politický zápas sa totiž neodohráva pri prezidentských voľbách, ale pri parlamentných. Nečudoval by som sa keby Radičovú za prezidentku podporil aj SMER. Je totiž v ich záujme, aby insitná sociálne cítiaca Tomanová stratila konkurenciu v podobe obľubenej Radičovej.
Diktatúra v hlavičke
V týchto dňoch veľa rozmýšľam o sociálnom cítení, hyenách a slobode. Motivovala ma k tomu aktuálna kauza pridelenia dotácie pre akési sociálne centrum.
Sociálnemu cíteniu ma doteraz najlepšie učila moja rodina. Mama pracuje ako opatrovateľka starých ľudí, otec navštevuje starých ľudí vo farnosti a moja teta venovala desaťtisíce a kvantum času na to, aby sa jedna matka so štyrmi deťmi mohla postaviť na nohy a slušne žiť. Mama zo svoju obetavú prácu dostáva zopár drobných, otec to robí vo svojom voľnom čase a teta dala svoje peniaze. Toto je pre mňa sociálne cítenie - dať niečo z vlastného a zároveň si plniť všetky povinnosti.
Potom sú tu metresy (čítaj sociálne pracovníčky) sediace na úradoch, blahosklonne prijímajúce smrteľníkov, ktorí prišli opáčiť sociálne služby štátu. Tieto "tety" možno niekedy pred tridsiatimi rokmi mali úprimnú snahu zmeniť svet, ale dnes sú už len cynickým zvyškom niekdajšej naivity. Sedia o jednu až päť úrovní vyššie nad obyčajným plebsom a so sociálnym cítením sa stretávajú už len na papieroch. Tie roky v nich vybudovali závislosť, nič iné nevedia a preto sa zubami nechtami držia svojich zbytočných miest. Komplex zbytočnosti vytesnili vsugerovanou myšlienkou, že bez nich neexistuje sociálne cítenie. Závisťlosť.
Jedna z týchto tiet to dotiahla na ministerstvo a jej komplex môže mať zničujúce následky pre môj majetok a slobodu. To, že sa chystá znárodniť moje dôchodkové úspory je ešte ten menší problém. Horšie je, že jej šéf tu zavádza maniere, z ktorých mi je ako slobodnému človeku nevoľno.
Je smiešny a keby čítal tento článok, tak ho zrejme trhá od zlosti, že ma nemôže umlčať, zdiskreditovať, nakydať na mňa, alebo odo mňa odviesť pozornosť. Teda zatiaľ nie a snáď taká doba už nepríde. Tento smiešny zamračenec sa snaží umlčať novinárov a okrikuje ich ako omylom z kancelárie vykuknuvšia vyššia sociálna pracovníčka okrikuje nezorientovaného debila (čítaj občana).
Nepáči sa mi, keď sa zamračenec na oficiálnej tlačovke snaží diskreditovať názorového oponenta videonahrávkou, ktorú mu nejaký služobník (dúfam, že nie štátny) vyňuchal. Nezaujíma ma, kto zo svojich súkromných peňazí pozval novinárov na lyžovačku. Ak sú toto praktiky politicky najsilnejšieho muža krajiny, tak sme o krok bližšie k totalite.
Ja byť novinárom, kašlem na Privilégium a pustím sa do tej hlavičky. Aj keď, na druhej strane, za rozbor by stálo aj narcistické umiestnenie fotky riaditeľky Privilégia na úvodnú stránku.
Palkova modlitba
Palko sa raz modlil v kostole k Bohu a prosil ho: "Bože, chcem urobiť niečo veľké a čisté, poraď mi."
A z neba sa ozval hlas. "Synu, poumývaj nejakého slona"
Slota po rokoch konečne dorazil do Budapešti
Výrok desaťročia
Nemáme veľmi na výber, lebo sme to dojebali. Nie trošku, veľmi. V Európe takúto hlúposť ešte nik nespravil, ako sme my spravili.
Nincsen sok választás, azért nincsen, mert elkúrtuk. Nem kicsit, nagyon. Európában még ilyen böszmeséget nem csinált senki, mint amit mi csináltunk.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány (Maďarská socialistická strana - MSZP) aj takto komentoval roky vládnutia socialistov v Maďarsku, ktorých dôsledkom je, že krajina je pred krachom a Maďari si budú musieť uťahovať opasky.
Nech žije socializmus!
PS: Vo Švédsku socialisti prehrali voľby.