Právo na ostrihanie, či právo na zväčšenie prsníkov by mali byť základné ľudské práva. Vitajte vo svete ľudských práv na všetko. Vitajte v krajších zajtrajškoch.
Moja priateľka občas zájde do salónu Wella, kde jej zadarmo upravia vlasy. Jediná finta je v tom, že na nej trochu poexperimentujú. Zatiaľ to však vždy vyzeralo parádne. Sú to profíci, profíčky a profíčatá (geňderovô neutrálne, aby miestne feministky zo mňa nedostali infarkt). Prečo si však toto nemôžu dovoliť ženy na celom Slovensku? Nemal by štát zabezpečiť, aby v každej dedine stál salón Wella?!
Ešte vypuklejší je tento problém pri prsiach. Teda vypuklejším sa stáva po zásahu plastického chirurga. Prečo niektoré ženy musia cestovať dlhé kilometre k najbližšej klinike? Štát by jednoznačne mal zriadiť kliniky plastickej chirurgie v každej druhej dedine, tak aby boli dostupné do tridsiatich minút. Každá žena má právo na umelé prsia!
Zdá sa niekomu, že som si pomýlil dobu? Je to dobré zdanie. Časy, keď sa štát ako matka staral o všetky služby sú preč. Aj preto, že tá matka bola skôr neschopná macocha, ktorá nevedela zohnať ani toaletný papier.
O to prekvapivajšie pre mňa je, že experti z Európskej únie ju stále volajú mama. Dokonca nevyjadrujú len zbožné želanie "štát by mal", oni rovno rázne velia "štát musí". Dovolím si zacitovať: "Ženy v štátoch, kde je interrupcia legálna, musia mať zaručené právo na efektívny prístup k tejto službe" [1], čo v ich ponímaní znamená doktor-potratár dostupný v každej nemocnici.
Veľmi trefne označili potraty za službu. Potraty totiž naozaj sú služba, podobne ako plastická chirurgia. Väčšina potratov totiž nemá žiadny súvis so zdravotným stavom matky, či dieťaťa. Sú len mimoriadne drastickou "korektúrou". Ak štát nemusí zabezpečiť a ani nezabezpečuje bezplatného kaderníka, či efektívny prístup ku kozmetickej chirurgii, prečo by mal zabezpečiť "právo na efektívny prístup k tejto službe"?
Potrat nie je nevyhnutná služba (existujú samozrejme výnimky). Nie je preto dôvod, aby bol prevádzkovaný v štátnych nemocniciach, ktoré majú poskytovať nevyhnutné služby. Ak si chce žena zväčšiť prsia, nech sa páči. Má na to právo, ale celá ťarcha akcie leží na nej, práve preto, že silikónove prsia nie sú nevyhnutnosť. Podobne žena, ktorá chce ísť na potratovú korektúru. Nech si sama zaplatí a nech si sama nájde potratára na vykonanie tejto služby. Nevidím dôvod, aby hocikto míňal svoj čas proti svojej vôli a viedol jej zoznam najbližších poskytovateľov tejto služby. Zlaté stránky, stránka Potraty.
Je čas na odluku potratárov od štátu. Socializmus skončil!
Prosím diskutujúcich, aby akékoľvek názory vyjadrovali v slušnej forme. Nie je dôvod na osobné útoky, urážky, či vulgarizmy. Tiež by som vás chcel poprosiť, aby sme sa v diskusii držali témy a neodbiehali. Ďakujem a teším sa na kultivovanú diskusiu.
Výška príspevku sa zvyšuje, ale hlúpa byrokracia a arogancia štátnych zamestnancov zostáva.
Od januára sa zvyšuje maximálna výška peňažného príspevku na prepravu pre ŤZP (ťažko zdravotne postihnutých) z 2 500 Sk na 2 750 Sk mesačne. Fajn. Len by som chcel vedieť, ktorý inteligent v Martine vymyslel, že ťažko zdravotne postihnutý občan musí osobne každý mesiac príjsť podpísať vyúčtovanie prostriedkov, ktoré využil.
Môj starký využíva tento príspevok na taxík, keď sa potrebuje niekde dostať. Cesta do mesta a naspäť ho výjde zhruba na 400 Sk. Prečo je nútený osobne terigať sa na úrad, keď to za neho môže vybaviť manželka?
Nie je to absurdné ak štát doslova vyhodí 400 Sk a trápi postihnutého človeka (ktorý sa v Martine musí bolestivo vyšplhať hore schodmi, nech žije bezbariérový prístup!) len preto, aby prišiel vykonať jeden zbytočný byrokratický podpis? A ak sa človek ozve a poukáže na nezmyselnosť tohto konania, tak ho zodpovedná štátna pracovníčka (s aroganciou rokmi pestovanou pri káve) schladí, že to nie je jeho starosť.
Škatule, škatule, hýbte sa...
elizabeth: "Moja 94 ročná babka nemohla dostať preukaz ZŤP lebo nemala fotku príslušnej veľkosti maximálne jeden rok starú (...). Skús dostať skoro chromú a úplne alzeheimerickú babku k fotografovi (...). Tento druh "humoru" dobre poznam."
Živí štyri deti. Druh je v base. Matka s otcom sú bezdomovci, brat je psychicky chorý, sestra je prostitútka. Myslíte, že toto je nejaký nový film? Nie je! To je realita, akých je medzi nami veľa.
Moja teta je energická a aktívna žena. Pomáha, kde sa dá. Pred časom našla matku so 4 deťmi. Tá bola v dosť zlej situácii. Žije v jednom z tých špinavých, rozbitých domov, ktorých väčšinu obyvateľstva tvoria rôzne sociálne prípady, ale aj príživníci a drobní kriminálnici. Jej príjem je len nejaké to životné minimum, nemôže robiť, lebo má malé deti. Druh je v base. Matka s otcom sú bezdomovci, brat je psychicky chorý, sestra je prostitútka. To je situácia ako z nejakého filmu, ale je to realita. Aj takí ľudia sú medzi nami. Kedže mala málo peňazí, tak nevládala platiť nájom a ako väčšina nájomníkov mala veľké dlhy. V byte nebola elektrika, lebo ju nemala z čoho platiť. Na deň mala fakt len niečo málo cez 100 Sk, uplný nonsens pre nás. Ale je veľmi obetavá a o deti sa stará ako najlepšie vie a môže. Doslova a do písmena si od huby odtŕha. Teta sa teda začala o ňu zaujímať. Medziiným zašla za majiteľom bytovky a dohodla sa s ním na odpustení penále, časť (vyše niekoľko desiatoktisíc len penále) zaplatila zo svojho a dohodla splátkový kalendár. Tym zachránila tú ženu pred vyhodením z domu na ulicu (čo sa neskôr ostatným stalo). Ďalej jej pomáha vyžiť, aj keď tá žena je hrdá a nechce len tak peniaze do ruky. Nie je žiadna príživníčka. Toto je žena, ktorej nepomôže ani 10 sociálnych štátov, nebyť ľudí z jej blízkeho okolia, ktorí si všimnú, že má problémy a pomôžu jej. Napríklad jej dcéra je veľmi šikovna a veľmi pekne kreslí. Samozrejme to stojí nejaké peniaze (výtvarná, pomôcky, a pod.), ktoré nemá.
A takýchto prípadov je všade veľa. Nielen bezdomovci majú problémy... to je už len najvypuklejšie. Viem o ďalšej žene, ktorá tiež má, aj s manželom, veľké finančné problémy. Moja mama zohnala od už neviem akých ľudí 3000 Sk a dala jej ich. Muž tej ženy to nemohol pochopiť, pretože mu nikdy nikdo nič zadarmo nedal.
Keby si každý z nás zobral pod patronát niekoho v takejto núdzi, tak nepotrebujeme žiadny sociálny štát. Sociálny štát poskytuje možnosť opatrovateľskej služby, ale pokiaľ to nebudú robit ľudia ochotne a s láskou ako moja mama (ktorú platí náš sociálny štat ;-), tak je to len trápenie na obidvoch stranách. Najdoležitejšia je naša osobná angažovanosť. Mne sa po tychto pár prípadoch z môjho okolia trochu otvorili oči.
Nemusíme mať milióny a môžeme pomáhať. Nadácia Markíza nemá monopol na dobročinnosť. Pomáhať by mal každý. Pekné Vianoce.
Nad tým, že modeling je na hlavu postavený svet, žijúci sám pre seba, sa už nepozastavujem. Každý máme svoje sny. Ak si niekto naplní svoj sen tým, že žije ako výberový kôň, že (ne)žerie len výberovú stravu a že pri prvom zlyhaní ide do konzervy, v poriadku.
Poprosím prítomných mužov, aby zhodnotili túto modelku. Sexi, nie? Má síce malé prsia, ale ujde. Fotka je robená profíkom. Jemne erotická. Neukazuje všetko, necháva nám priestor na fantáziu. Náznak stehna dáva tušiť rozkošné nohy. Predstavujete si ich? Pozor, aby myšlienky nezaleteli príliš vysoko...
Predstavujete si, čo všetko by ste s ňou mohli zažiť, keby ste ju stretli osobne? Len vy a ona.
No... mohla by sa Vám posťažovať, že slovenčinárka na nej sedí a že matematike nerozumie. Prípadne by sa mohla pochváliť úspešným prednesom v súťaži Hviezdoslavov Kubín, či úspechmi v zemepisnej olympiáde. Toto dievča totiž chodí do siedmej triedy na základnej škole. Má trinásť rokov.
Trinásť rokov a zadubená matka je kombinácia, ktorej sa poteší každý pedofil. Už nemusí po nociach v strese hľadať na internete fotky mladých mäsiek. Stačí, aby si kúpil časopis, či navštívil môdnu prehliadku.
Len jedno neviem. Robia to tie matky z lásky voči blížnym v núdzi? Pedofília je objektívna choroba. Chcú pômocť odburávať stres pedofilov pri zháňaní vhodných materiálov? Alebo ide jednoducho o prachy? Zalepene, upotené, hnusné špinavé prachy z dostihov s detskou dôstojnosťou.
fotka je linkovaná zo stránky ludia.sme.sk (http://ludia.sme.sk/clanok.asp?rub=ludia_ludia&cl=2480270), autor nebol uvedený.
Chcem Vás upozorniť na článok Vladimíra Palka, v ktorom sa venuje homosexuálnej kauze v súčasnej spoločnosti. Článok je síce dlhší, ale odporúčam ho prečítať do konca. Poskytuje totiž pohľad konzervatívneho pravicového politika. Myslím, že každý, kto má záujem rozhodovať sa na základe čo najväčšej ponuky názorov, ocení námahu, ktorú si Vladimír Palko dal, keď napísal tento článok.