Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
Stávka: "V roku 2014 sa SDKÚ nedostane do NRSR"
Dnes, 7. februára 2006 som uzavrel s Jánom Demkom stávku o tom, že SDKÚ* sa v prvých voľbách po 1. januári 2014 nedostane do NRSR. Ten z nás, ktorý prehrá, vyplatí výhercovi celú mesačnú mzdu za prvý celý mesiac po voľbách.
| Znenie stávky: SDKÚ* sa v prvých voľbách po 1.1.2014 nedostane do NRSR. | |
| Predmet stávky: Jedna mesačná výplata, toho ktorý prehrá, v prvý celý mesiac po voľbách, minimálne však 500 Eur**. | |
|
Filip Likavčan Martin (stane sa tak) |
Ján Demko Rožňava (nestane sa tak) |
* - Prípadne nástupcu SDKÚ, ktorý vznikne po premenovaní, zlúčení, rozdelení, či zmene formy. (doplnené 7. februára 2006 o 19:12 po vzájomnej dohode)
** - V prípade nezhody v otázke definície mesačnej výplaty bude výhercovi vyplatená suma 500 Eur. (doplnené 7. februára 2006 o 19:35 po vzájomnej dohode)
18. júna 2006 navrhol Ján Demko Filipovi Likavčanovi: "Rozhodol som sa Vam ponuknut cestne odstupenie od nasej stavky a sice nie v mnou povodne uvazovanych 200EUR, ale iba v hodnote symbolickych 25,-SK co predstavuje ekvivalent 0,5litra
zlatisteho Staropramena."
19. júna 2006 Filip Likavčan odpovedal Jánovi Demkovi: "Neprijimam tuto ponuku."
Prvá atómová vojna
V zime roku 2006 Rusko odpojilo od zemného plynu Ukrajinu. V zime roku 2009 sa Európa a s ňou celý svet spamätávali z najničivejšieho vojnového konfliktu od čias druhej svetovej vojny.
V zime roku 2006 Rusko odpojilo od zemného plynu Ukrajinu, ktorá na odvetu zvýšila cenu nájomného za vojenskú základňu Rusov na jej území. Rusko to považovalo za porušenie zmluvy a otvorilo otázku spoločných hraníc.
Dňa 14. apríla 2006 prekročili ruské okupačné vojská hranice Ukrajiny. Na Ukrajine vypukla občianska vojna. Časť obyvateľstva sa pridala na stranu Rusov, zvyšok sa vojensky postavil proti obrovskej presile. Štáty EÚ a USA prvé dva týždne neoficiálne podporovali zbraňami a zásobami proukrajinskú stranu konfliktu. Medzitým sa na území Poľska, Slovenska a Maďarska zhromaždili armády NATO s výnimkou armády USA. Ukrajina nemala žiadnu šancu a po mesiaci sa defacto stala súčasťou Ruska. 27. júna Rusko dejure vyhlásilo Ukrajinu za svoju federatívnu republiku. Ukrajina však nebola pokojná. V krajine pôsobili povstalecké jednotky, ktoré útočili na ruskú armádu a sabotovali ropovody a plynovody. Navyše v okolitých krajinách nastali problémy so stotisícami utečencov. V pohraničných oblastiach armády NATO preto zriaďovali utečenecké tábory.
Nedostatok plynu a ropy čoskoro začali pociťovať aj ďalšie európske krajiny. Rusko sa síce formálne snažilo rázne zakročiť proti sabotérom, ale v skutočnosti postupovalo veľmi vágne. To malo za následok, že Európa začala čoraz viac trpieť deficitom ropy a zemného plynu. Po vyčerpaní strategických zásob a zlyhaní rozhovorov s Ruskom nastala v Európe veľká energetická kríza. V zime na prelome rokov 2006/2007 umrelo v Európe len v dôsledku mrazov vyše 50 000 ľudí. Situácia boli veľmi vyhrotená. Rusko za žiadnych okolností nechcelo prijať pomoc od armád NATO, a tak celá Európa čakala so svojimi armádami pred bránami Ukrajiny. 14. apríla 2007 v moskovskom metre spáchali ukrajinskí a čečenskí militanti obrovský teroristický utok. Umreli pri ňom tisícky ľudí. Prezident Ruska Vladimír Putin nariadil rázne operácie na území oboch nepokojných federatívnych republík. Situácia na Ukrajine, ktorá sa medzičasom zlepšila, sa teraz značne skomplikovala. Sabotáže boli na dennom poriadku a ropovody boli po krátkom čase znovu úplne nefunkčné.
Generálny tajomník NATO po dohode s EÚ dal 26. apríla 2007 Rusku 30 dňové ultimátum na obnovenie dodávok ropy a zemného plynu. Vladimír Putin odmietol ultimátum a upozornil, že Rusko je pripravené brániť svoje územia. Po vypršaní ultimáta prekročili dňa 26. mája 2007 vojská NATO hranice Ukrajiny. Narazili na tvrdý odpor ruskej armády. Konvenčné boje trvali 15 mesiacov. 18. augusta 2008 Moskva použila atómové zbrane, ktoré zničili Brusel, Varšavu, Prahu a Londýn. Ako odvetu NATO zdevastovalo Moskvu a Kyjev.
40% obyvateľov Ukrajiny zahynulo, 15% utieklo, milióny ľudí zahynuli v zbombardovaných mestách Európy a stotisíce vojakov na obidvoch stranách zahynuli pri bojoch na Ukrajine. Zahynul aj prezident Putin.
20. augusta 2008 bolo v Bratislave podpísané prímerie. 5. októbra 2008 bola podpísaná mierová zmluva, podľa ktorej územie Ukrajiny prešlo pod dočasnú spoločnú správu NATO a Ruska. Krajina bola natoľko zdevastovaná, že trvalo niekoľko mesiacov, pokým boli znovu obnovené dodávky ropy a zemného plynu. 1. januára 2009 začala na pôde OSN konferencia o povojnovom usporiadaní Ukrajiny. Prvá atómová vojna sa skončila s obrovskými škodami a jediným štastím pre ľudstvo bolo, že do konfliktu sa priamo nezapojili USA. Tretiu svetovú vojnu a jej devastujúce účinky by sme pravdepodobne pociťovali dodnes, ak vôbec...
Toto je rozprávka o plyne, nie je to analýza ani predpoveď.
Prší
Niekedy prší pred oknom a niekedy za ním.
Sedím pri okne,hľadím na nebo,
z ktorého prší.
Ty sedíš pri mne,
ja však netuším,
čo máš na duši.
Sedíš tu ticho,
sedím tu ticho,
vidím, že pršíš.
Otvor to okno,
zafúka vánok,
slzy osuší.
(podľa skutočnej udalosti)
Odpočinutie večné daj mu Pane
