Prečo?
blog Filipa Likavčana
Kategórie
- Bužamó
- Čo sa inde nezmestilo
- Čo som zažil
- Duma bratislavská
- Fígle
- IT
- Pekné na svete
- Politika
- Slovensko
- Všimol som si
- Zaujímavosti
Vyhľadávanie
Toto si pozrite
- Rodinkárstvo v štátnej správe
- Matka detí Holocaustu
- Pomoc ženám, ktoré prežívajú nechcené tehotenstvo
- Monitoring bratislavských náckov
- Stop diktátorovi Lukašenkovi!
- Zločiny komunismu v obrazech
- Sloboda voľby
- Einsteinové výroky
Blogy, ktoré čítam
Stránky, ktoré čítam
Diskutujme o diskusii
Narodil som sa, potom som si začal užívať detstvo a dnes, keď mám na krku dva krížiky a pomaly končím vysokú školu, začínam rozmýšľať, čo mi vlastne dali tie roky strávené v školských laviciach. Dokázala ma škola pripraviť na život? Doteraz som v nej strávil veľa času a preto si myslím, že toto je opodstatnená otázka. Isteže, život je široký pojem, ktorý sa nedá obsiahnuť v krátkom príspevku, a tak by som sa chcel zamerať na jednu konkrétnu oblasť, najlepšie vyjadrenú otázkou: „Ako ma škola pripravila na získavanie a analýzu informácií?“
Súčasná doba má prívlastok informačná. Informácie sa len tak hemžia okolo nás a je čoraz ťažšie vyznať sa v tom, čo je pravda a čo výmysel. Každý má možnosť spraviť si webstránku a na nej publikovať svoje názory, z televízie sa na nás rútia rôzne politické a odborné diskusie, reklama nás na každom kroku presviedča o správnej voľbe, ekologické organizácie nás presviedčajú o nesprávnosti voľby, farmaceuti hučia do lekárov, rôzni náboženskí vodcovia do davov, celebrity píšu kuchárske knihy a memoáre. Kto sa v tom má vyznať?
Niekedy mi žiaci a študenti na slovenských školách pripadajú ako kocka cukru. Obsahujú veľa vedomostných kalórií, správne zoradených a kategorizovaných, vyhrávajúcich súťaže s kockami z iných štatov, ale keď ich hodíte do vriaceho sveta, tak sa rozpustia, splynú a častokrát stačí, aby si nejaký chytrák zobral správnu lyžičku a dostane ich tam kde chce.
Niet sa čo čudovať, že na popredných miestach v rebríčkoch dôveryhodnosti politikov sú populisti, že človeku stačí byť v správnej televízii na to, aby sa stal celebritou a že hromadne kupujeme slanú vodu, údajne proti vodnému kameňu. Tlačíme do hláv množstvo učiva, ale nikto nás neučí ako odhaliť základné rétorické finty. Nikto nás neučí používať viacej zdrojov pri hľadaní informácií. Načo aj? Však na konci roka stačí odovzdať čitateľský denník a naučiť sa Mor ho.
Som presvedčený, že keby sa na školách venovalo viac času umeniu diskutovať, mnoho vecí by to pozitívne ovplyvnilo. Minimálne by si politici nemohli dovoliť používať podpásové argumenty, ak by sa nechceli strápniť.